E-nabíjacie stanice na limite: Stredne veľké podniky bojujú proti byrokracii!

E-nabíjacie stanice na limite: Stredne veľké podniky bojujú proti byrokracii!

Stacionárny maloobchod v Nemecku čelí zásadnej výzve. Prevádzkovatelia čerpacích staníc sa čoraz viac spoliehajú na nabíjacie stanice pre elektrické vozidlá, aby sa mohli postaviť do budúcnosti s modernou mobilitou. Vysoké investičné náklady a ťažko preniknuteľná byrokratická situácia však dostávajú pod tlak najmä stredné podniky. nahlas Svet Mnohým sa investícia do nabíjacích staníc neoplatí. Carsten Müller, generálny riaditeľ Spolkovej asociácie nezávislých čerpacích staníc (BfT), opisuje nasledujúcu situáciu: Na rýchlonabíjacie stanice príde len približne jeden elektromobil denne. Tieto čísla ukazujú, aká náročná je súčasná situácia pre prevádzkovateľov nabíjacích staníc.

V roku 2024 členovia BfT, ktorí v Nemecku zastupujú celkovo 2 766 čerpacích staníc, predali len 9 000 kilowatthodín do e-nabíjacích staníc. To zodpovedá približne 100 poplatkom za elektrinu pre väčšie elektromobily. Napriek dynamickému vývoju počtu áut, ktorý stúpol zo 41,7 milióna na 49,1 milióna, sú predajné čísla nabíjacích staníc stále triezvy. Počet čerpacích staníc zostáva stabilný na úrovni približne 14 000, ale predaj fosílnych palív zostáva hlavným zdrojom príjmov, aj keď sa stávajú menej dôležitými.

Byrokratické prekážky pre e-nabíjacie stanice

Hlavnými prekážkami rozšírenia elektronabíjacích staníc sú dlhé schvaľovacie časy a často chýbajúce sieťové pripojenia. Müller opisuje nabíjacie stanice ako „predmety na odpis“ pre mnohé stredne veľké spoločnosti. Investičné sumy potrebné na inštaláciu vysokovýkonnej nabíjacej stanice (Hypercharger) môžu byť až okolo 350 000 eur, čo značne zaťažuje malé firmy. Bundestag uvádza, že sa hľadá návrh zákona na modernizáciu zákona o dani z elektriny a energie s cieľom znížiť byrokraciu a odbremeniť prevádzkovateľov nabíjacích staníc. Návrh dáva používateľom elektrických vozidiel možnosť nebyť považovaný za dodávateľa pri obojsmernom nabíjaní a vyhnúť sa tak daňovým povinnostiam.

Mnohí kritici však vyjadrujú obavy. Federácia nemeckého priemyslu (BDI) sa sťažuje, že z úľavy profituje predovšetkým administratíva a nie spoločnosti. Existujú aj obavy z ekonomického zaťaženia iných oblastí, ako je daňové zaťaženie bioenergie.

Rastúce náklady a alternatívne zdroje príjmov

Ďalším ekonomickým rizikom pre čerpacie stanice je plánované zvýšenie minimálnej mzdy na 15 eur. To by mohlo ešte zvýšiť mzdové náklady, ktoré už teraz tvoria 53 % až 62 % prevádzkových nákladov. Z tohto dôvodu mnohí operátori zvažujú aj automatizáciu svojich ponúk či zavedenie samoobslužných možností. Tento vývoj by mohol ovplyvniť budúcnosť mnohých stredne veľkých čerpacích staníc, ktorých hlavnými zdrojmi príjmov sú okrem predaja pohonných hmôt obchod a služby, ako napríklad autoumyvárne.

S priemerným obratom 1,25 milióna eur ročne a ziskom 235 148 eur sú v predajniach čerpacích staníc najobľúbenejšie tabakové výrobky (66 %) a nápoje (11 %), pričom ústrednú úlohu naďalej zohráva predaj fosílnych palív. Ale ako dlho to tak bude? Vzhľadom na meniacu sa mobilitu a rastúci tlak na priemysel by rozvoj e-mobility mohol byť kľúčový pre budúcnosť čerpacích staníc v Nemecku.