6-hodinová denná alebo 8-hodinová pasca? Boj za zdravý pracovný čas!

V Nemecku sa opäť diskutuje o pracovnom čase, najmä s ohľadom na účinky možného 6-hodinového pracovného dňa. Ako OM Online uvádza, že vzorec „pracovný čas delený dĺžkou života“ na výpočet podielu práce na živote sa považuje za problematický. Nie je jasné, čo sa počíta ako pracovný čas, keďže okrem profesionálneho pracovného času treba brať do úvahy aj prácu v domácnosti, dochádzanie do práce, dobrovoľnícku prácu, starostlivosť o deti a príbuzných.

Nemci odpracovali v roku 2022 celkovo 61,3 miliardy hodín, čo odborníci považujú za nedostatočné. Niektorí ekonómovia a politici požadujú viac pracovných hodín na zvýšenie produktivity a navrhujú zatraktívniť nadčasy a uvoľniť 8-hodinový pracovný deň. Štúdie však ukazujú, že ľudia sa dokážu sústrediť maximálne 6 hodín denne. Nepretržitý 8-hodinový deň môže byť zdravý len vtedy, ak sú dostatočné prestávky a pestré aktivity. Príliš veľa práce často vedie k duševným chorobám; Podľa zdravotnej správy DAK z roku 2022 tieto predstavovali 16 % všetkých dní choroby, čo je najvyšší podiel od začiatku prieskumov.

V centre pozornosti 6-hodinový deň

Diskusiu o 6-hodinovom pracovnom dni rozoberá aj o uni.de sprevádzaný. V Nemecku je stále štandardom 8-hodinový pracovný čas, no štúdie ukazujú, že dlhý pracovný čas znižuje produktivitu a súvisí so zdravotnými problémami. Ľavica v Nemecku presadzuje zavedenie 6-hodinového pracovného dňa, zatiaľ čo vo Švédsku už mnoho spoločností tento model testuje. Najmä továreň Toyota v Göteborgu úspešne zaviedla 6-hodinový pracovný deň už 13 rokov bez poklesu produktivity.

Vo švédskych spoločnostiach zamestnanci uvádzajú vyššiu mieru motivácie a zvýšenú radosť z práce. Štúdie priemyselnej psychológie podporujú tézu, že ľudia dokážu produktívne pracovať len 4 až 5 hodín. Napriek tomu implementácia 6-hodinového pracovného času nie je zisková vo všetkých odvetviach, pretože niektoré spoločnosti, ako napríklad Univerzitná nemocnica Sahlgrenska, museli prijať ďalších zamestnancov, aby zrealizovali skrátenie pracovného času. Kritici však tvrdia, že proti zavedeniu 6-hodinového pracovného dňa hovoria vysoké náklady okolo 1 milióna eur ročne.

Daniel Bernmar zo švédskej ľavice zdôrazňuje potrebu zlepšiť pracovné podmienky pre pracovníkov. Duševné choroby sú v Nemecku považované za druhú najčastejšiu príčinu práceneschopnosti, pričom štatistiky dokumentujú vysokú chorobnosť v dôsledku psychických problémov. Muži sú na práceneschopnosti v priemere 180 dní v roku a ženy 300 dní v roku. V Nemecku sú snahy o skrátenie pracovného času hnané predovšetkým ľavicou a sieťou Attac, pričom odbory tieto návrhy odmietajú z dôvodu ich autonómie pri kolektívnom vyjednávaní. Vo Švédsku však experimenty so 6-hodinovým pracovným dňom pre rastúce náklady končia.