ECB opäť znižuje úrokové sadzby: Vráti sa inflácia?

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

ECB znižuje kľúčové úrokové sadzby na 2,5 %, aby stabilizovala európsku ekonomiku. Problémom zostáva inflácia.

Die EZB senkt die Leitzinsen auf 2,5%, um die europäische Wirtschaft zu stabilisieren. Inflation bleibt besorgniserregend.
ECB znižuje kľúčové úrokové sadzby na 2,5 %, aby stabilizovala európsku ekonomiku. Problémom zostáva inflácia.

ECB opäť znižuje úrokové sadzby: Vráti sa inflácia?

Európska centrálna banka (ECB) 6. marca 2025 po šiestykrát znížila kľúčovú úrokovú sadzbu s cieľom stimulovať ekonomiku v eurozóne. Zníženie úrokovej sadzby o štvrť percentuálneho bodu vedie pre veľké banky k novej úrokovej sadzbe 2,5 percenta. Toto opatrenie je súčasťou série znižovaní úrokových sadzieb, ktoré sa vykonáva pravidelne počas deviatich mesiacov, as tagesschau.de nahlásené.

Banky boli na toto zníženie úrokových sadzieb vopred pripravené. Z prehľadu FMH vyplýva, že úrokové sadzby fixných vkladov sa v súčasnosti pohybujú okolo 2 percent, pričom úroky z úverov na nehnuteľnosti sa pohybujú od 3,5 do 4 percent. Nižšie úrokové sadzby by mali viesť k väčšiemu zadlžovaniu a zvýšeniu peňažnej zásoby. Napriek tomu by rastúca peňažná zásoba mohla spôsobiť inflačné tendencie, najmä ak ponuka tovarov a služieb zostane konštantná.

Inflácia a ekonomické neistoty

Cieľom ECB je miera inflácie na úrovni 2 percent. Miera inflácie je v súčasnosti na úrovni 1,7 percenta do septembra 2024 a v januári 2025 vzrástla na 2,5 percenta a následne klesla na 2,4 percenta vo februári 2025. V rámci ECB existujú rôzne záujmy: nemeckí predstavitelia argumentujú opatrnosťou pri ďalšom znižovaní úrokových sadzieb, zatiaľ čo predstavitelia z krajín južnej Európy a Francúzska zastávajú viac rizikového postoja. Toto rozdelenie v Európe je ovplyvnené rôznymi ekonomickými štruktúrami, pričom Nemecko je veľmi znepokojené infláciou, ktorá pramení z historických skúseností.

Ekonomická situácia v Európe, najmä v Nemecku, vykazuje slabý rast. Vonkajšie faktory ako vojna na Ukrajine, sankcie proti Rusku a konflikty s Čínou viedli k rastu cien surovín a energií. Plánované prezbrojenie európskych krajín by mohlo krátkodobo podporiť rast a zamestnanosť, ale z dlhodobého hľadiska viesť k vysokému štátnemu dlhu. Nízke úrokové sadzby tiež uľahčujú štátom čerpanie úverov na zbrojárske programy, ako napr nzz.ch poznamenal.

Inflácia v eurozóne zároveň zostáva vysoká, kým ekonomika oslabuje. Prezidentka ECB Christine Lagardeová pokračuje v znižovaní úrokových sadzieb a od júna 2023 sa úrokové sadzby znížili v šiestich krokoch celkovo o 1,5 percentuálneho bodu. ECB očakáva, že celková inflácia dosiahne 2,3 percenta v roku 2023 a 2,0 percenta v roku 2027. Vzhľadom na súčasnú situáciu sa v ECB začala diskusia o budúcich kľúčových úrokových sadzbách, pričom menová politika je klasifikovaná ako „viditeľne menej reštriktívna“.