Rozpočtový deficit vo Frieslande: Kde je finančná pomoc?

26. januára 2025 schválila väčšinová skupina vo Frízskom okresnom zastupiteľstve zložená z SPD, Zelených a FDP návrh rozpočtu, ktorý je zameraný na investície do škôl, nemocníc a infraštruktúrnych projektov. Tento návrh však počíta s očakávaným deficitom vo výške približne 44,9 milióna eur na rok 2025. Hlavnými dôvodmi tohto deficitu sú kompenzácia strát pre kliniky vo Frízsku a zvýšené prideľovanie úloh.

Skupinový hovorca SPD Jannes Wiesner upozorňuje, že problémy možno hľadať v štrukturálnom podfinancovaní obcí. Obce dostávajú každý rok ďalšie úlohy, ktoré nie sú dostatočne financované štátom a federálnou vládou. Táto situácia vedie k štrukturálnej nerovnováhe medzi úlohovým a výdavkovým zaťažením obcí, ktoré nesú 25 % národných úloh, pričom ich podiel na daňových príjmoch je len 14 %.

Požiadavky na lepšiu spoluprácu

Predseda poslaneckého klubu FDP Gerhard Ratzel zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce miest, obcí a okresu a kritizuje nezhody pri dôležitých projektoch, ako je rozšírenie sirén. Wiesner vyjadruje obavy aj zo súčasného návrhu federálnej a štátnej dlhovej brzdy, keďže nezohľadňuje lokálnu úroveň. Samosprávy potrebujú primeranú minimálnu finančnú úroveň, ktorú možno zabezpečiť zvýšením ich podielu na dani z obratu.

V ďalšom kontexte federálna vláda informuje, že 5. júla 2024 bol schválený návrh rozpočtu na rok 2025. Rokovanie kabinetu je naplánované na 17. júla 2024. Súčasťou tohto návrhu je aj rastová iniciatíva a doplnkový rozpočet, ktoré zahŕňajú ďalších jedenásť miliárd eur na úveroch, najmä v dôsledku zvýšených nákladov v súvislosti so zákonom o OZE a peniazmi občanov.

Dlhová brzda bude dodržaná, plánujú sa daňové úľavy ako zrušenie studenej progresie, zvýšenie prídavkov na deti a zvýšenie prídavkov na deti a základných daňových úľav. Obce však zápasia s dramatickou finančnou situáciou a na rok 2024 očakávajú záporné saldo financovania -13,2 miliardy eur. Perspektíva zlepšenia finančnej situácie obcí v nasledujúcich rokoch nie je predvídateľná.

Príčiny tohto nedostatočného financovania sú rôzne a zahŕňajú rastúce výdavky v dôsledku inflácie, vyšší počet prípadov, záťaž v sociálnom sektore a vysoké kolektívne zmluvy. Plánovaná daňová úľava bude mať za následok úplný ročný dopad pre obce vo výške -1,8 miliardy eur. Okrem toho iniciatíva rastu zahŕňa predĺženie degresívnej odpisovej sadzby pre hnuteľný majetok do roku 2028, čo povedie k ďalšiemu zníženiu príjmov obcí. Za nevyhnutnú sa považuje kompenzácia daňových strát, napríklad odpustením živnostenskej dane.