Kardináli diskutujú o naliehavých finančných problémoch vo Vatikáne!

Dňa 30. apríla 2025 sa vo Vatikáne uskutočnila siedma generálna kongregácia kardinálov, na ktorej sa zúčastnilo 180 kardinálov, z toho 124 voličov. Zasadnutie sa začalo o 9.00 h a venovalo sa základným témam ako sú ekonomické výzvy Vatikánu, cirkevná obnova, financie a synodalita a rozdelenie v rámci Cirkvi, ako napr. Vatikánske správy nahlásené.

Kardinál Reinhard Marx predstavil ekonomickú situáciu Svätej stolice a predstavil návrhy riešení pre udržateľnú budúcnosť. Aktuálne projekty Dikastéria pre službu lásky na stretnutí vysvetlil kardinál Konrad Krajewski a štatút Vatikánskeho finančného inštitútu IOR predstavil kardinál Christoph Schönborn. Okrem toho kardinál Fernando Vérgez Alzaga informoval o rekonštrukčných prácach v guvernoráte Vatikánu. Bolo zverejnené komuniké, ktoré vyzýva všetkých veriacich, aby zdieľali duchovnú zodpovednosť.

Wichtige Themen der Diskussion

Celkovo bolo podaných 14 žiadostí o prejav v ústredných otázkach cirkevného života. Okrem iného sa hovorilo o ekleziológii Božieho ľudu, polarizácii v rámci cirkvi a spoločnosti a biskupskej kolegialite. Na stretnutí boli spomenuté aj texty ústrednej rady ako Lumen Gentium a Gaudium et spes. Okrem toho sa diskutovalo o evanjelizácii a korešpondencii medzi prežívanou vierou a ohlasovaním. Rokovanie sa skončilo o 12:30 hod. spoločnou modlitbou Regina Coeli, pričom 1. mája a 4. mája sa už ďalšie generálne zhromaždenia konať nebudú. Ôsme stretnutie je naplánované na 2. mája o 9. hodine.

Pápež František zároveň kardinálov naliehavo vyzval na úsporné opatrenia. V liste Kolégiu kardinálov zo 16. septembra zverejnenom v piatok pápež zdôraznil potrebu starostlivo riadiť obmedzené ekonomické zdroje a dosiahnuť nulové deficity. katholisch.de nahlásené. Od kardinálov žiadali, aby sa vyhli zbytočnostiam a stanovili si jasné priority.

Kolégium kardinálov pozostáva z 236 kardinálov. Z nich 123 má menej ako 80 rokov a je oprávnených voliť. Pápež pripomenul, že kardináli žiadali ekonomickú reformu už v roku 2013. Svätá stolica vlani zaznamenala rozpočtový deficit vyše 80 miliónov eur, pričom najväčším výdavkom boli personálne náklady. Napriek príjmom z darov, investícií a Vatikánskej banky zostávajú prostriedky na pokrytie výdavkov nedostatočné.