Vláda stabilizuje verejné financie: pokrok, ktorý sa oplatí vidieť!

Vláda stabilizuje verejné financie: pokrok, ktorý sa oplatí vidieť!

Vlády v Európe často čelia výzve stabilizovať verejné financie, najmä v časoch krízy. Čerstvým príkladom takýchto snáh sú aktivity súčasnej vlády na Slovensku. Vláda pod vedením premiéra Roberta Fica od nástupu do funkcie v roku 2023 postupne stabilizovala verejné financie. Tieto opatrenia sú obzvlášť dôležité, keďže hospodárenie krajiny bolo predtým považované za najhoršie v celej Európskej únii, ako uvádza [dersi.stvr.sk].

Premiér Fico 21. mája 2023 povedal, že vyrovnaný rozpočet pre vládu je v súčasnosti nereálny. Hlavným cieľom tejto vlády je odovzdať finančný rámec svojim nástupcom v „normálnom“ stave. To je vnímané ako mimoriadne náročné, keďže Ficov kabinet Smeru-SD odovzdal novej vláde v roku 2020 deficit 1 miliardy eur. Priamy prechod na deficit 8,5 miliardy eur v roku 2023 ilustruje vážnosť finančnej situácie.

Rast dlhu a verejný dlh

Verejný dlh sa za toto obdobie zvýšil zo 45 miliárd eur na 70 miliárd eur. Kritické hlasy vrátane expremiéra a ministra financií Igora Matoviča obviňujú vládu, že len za tri roky krízy zvýšila dlh celkovo o 12 miliárd eur. Matovič tiež povedal, že súčasný minister financií Kamenický aj napriek absencii krízových situácií len za 1,5 roka zvýšil dlh o 12 miliárd eur. To vyvoláva otázky o udržateľnosti fiškálnej politiky na Slovensku a odráža širšiu európsku dilemu, ktorú riešia aj rôzne ekonomické štúdie, ako napríklad správy Auerbacha a kol. (1994) a Bofinger (2020) ilustrujú

Výzvy, ktorým Ficova vláda čelí, nie sú ojedinelé. V európskej diskusii o verejnom dlhu a jeho vplyve na verejné financie narastajú obavy. Ako poznamenávajú viacerí odborníci vo svojich prácach, mnohé krajiny čelia potrebe prehodnotiť svoje dlhové politiky, aby boli spravodlivé voči budúcim generáciám.

Cesta k stabilizácii

Na stabilizáciu finančných podmienok má vláda SR v úmysle presadzovať strategické miesta sporenia a efektívnejšie politické opatrenia. Predpokladom je, že zníženie dlhovej záťaže by bolo prospešné pre súčasné aj budúce vlády. Prehľad ekonomických rámcových podmienok opísaných v práci Blancharda a kol. môže byť tiež užitočné. (1990) a Kelton (2020). Tieto štúdie zdôrazňujú potrebu stabilných opatrení fiškálnej politiky a uvedomelého riadenia verejného dlhu.

Celkovo sa ešte len uvidí, či slovenská vláda dokáže dosiahnuť svoje ciele a zároveň čeliť výzvam neustále sa meniaceho ekonomického prostredia. Snaha o stabilizáciu financií by mohla byť dôležitá nielen pre obyvateľstvo Slovenska, ale aj pre celý región.

Viac informácií o politickom a ekonomickom prostredí na Slovensku nájdete na [link.springer.com].