Obrovský deficit vo federálnej agentúre: nezamestnanosť je rekordne vysoká!

Obrovský deficit vo federálnej agentúre: nezamestnanosť je rekordne vysoká!

Federálny úrad práce je konfrontovaný s hlbokými deficitmi, ktoré možno pripísať zvýšenej nezamestnanosti a skrátenému úväzku. Podľa nedávnej správy predloženej v piatok rozpočtovému výboru Spolkového snemu sa na rok 2023 očakáva deficit vyše 2,3 miliardy eur. Tento problém ešte zhoršuje aktuálna jesenná prognóza federálnej vlády, ktorá predpovedá nezamestnanosť v roku 2025 na úrovni 2,94 milióna, čo je viac ako predchádzajúci odhad 2,76 milióna. Na rok 2024 plánuje Spolková agentúra zvýšiť svoje výdavky o 2,46 miliardy eur nad pôvodnú prognózu, čo poukazuje na pretrvávajúce výzvy na trhu práce.

Príjmy Spolkovej agentúry sa vyvíjajú „do značnej miery podľa plánu“, no výrazne vzrástli náklady na nezamestnanosť, prácu na skrátený úväzok a dávky v prípade platobnej neschopnosti. Najmä platby za insolventné peniaze stúpli o 23,5 percenta na 630 miliónov eur, čo jasne svedčí o náraste bankrotov firiem. Zvýšené výdavky sú potrebné aj pre aktívnu politiku trhu práce: z 3,82 miliardy na 4,36 miliardy eur do roku 2024.

Aktívna a pasívna politika trhu práce

V kontexte tohto vývoja nadobúda čoraz väčší význam politika trhu práce. Patria sem všetky opatrenia, ktoré ovplyvňujú ponuku a dopyt na trhu práce. Rozlišuje sa medzi aktívnou a pasívnou politikou trhu práce. Aktívna politika trhu práce má za cieľ vrátiť nezamestnaných, najmä dlhodobo nezamestnaných a starších pracovníkov, späť do zamestnania. Historicky bol navrhnutý na boj proti nezamestnanosti, často prostredníctvom programov, ako je vzdelávanie v oblasti zamestnanosti a zručností.

Na druhej strane je tu pasívna politika trhu práce, ktorá zmierňuje ekonomické dôsledky nezamestnanosti prostredníctvom dávok nahrádzajúcich mzdu, akými sú podpora v nezamestnanosti a podpora pri skrátenom pracovnom čase. V časoch vzácnych verejných zdrojov a úbytku pracovných miest je efektívnosť aktívnej politiky trhu práce čoraz viac kriticky spochybňovaná. Ich opatrenia často prinášajú prospech len špecifickým skupinám, pričom sa zdôrazňuje osobná zodpovednosť nezamestnaných, napríklad znížením náhrady mzdy.

európske vplyvy na trhu práce

Orgánmi zodpovednými za politiku trhu práce sú okrem zákonodarného zboru aj Spolkový úrad práce, zamestnávateľské zväzy a odborové zväzy. Aj Európska únia zohráva čoraz väčšiu úlohu, najmä prostredníctvom nariadení o voľnom pohybe pracovníkov. Od mája 2011 je nemecký trh práce otvorený pre občanov z krajín strednej a východnej Európy, čo má rôzne dopady na národnú politiku trhu práce. Deje sa tak na pozadí rozdielnych noriem a tradícií sociálnej politiky v členských štátoch.

Výzvy, ktorým čelí Federálny úrad práce, sa odrážajú nielen vo finančných prognózach, ale aj v potrebe navrhnúť súčasnú a efektívnu politiku trhu práce. Ako ukazuje vývoj, zásadná je cielená podpora znevýhodnených skupín a prispôsobenie sa európskym rámcovým podmienkam.

Nadchádzajúca pomoc federálnej vlády v oblasti likvidity vo výške 11,9 miliardy eur do roku 2029 by mohla pomôcť zmierniť finančné zaťaženie federálnej agentúry a zabezpečiť kritickú stabilizáciu trhu práce. Ako sa však situácia vzhľadom na dynamické trhové podmienky vyvinie, sa ešte len uvidí.

Viac informácií o účinkoch a mechanizmoch politiky trhu práce v Nemecku nájdete v komplexnom prehľade Lexikón ekonómie a podrobná analýza Zrkadlo úradov.