Švajčiarsko rieši výdavky: Balík pomoci EP27 spôsobuje rozruch!

Švajčiarsko rieši výdavky: Balík pomoci EP27 spôsobuje rozruch!

Švajčiarsko v súčasnosti čelí obrovským výzvam v oblasti fiškálnej politiky, ktoré sú čiastočne spôsobené demografickými zmenami a pretrvávajúcimi potrebami vojenskej bezpečnosti. Na rozdiel od krajín ako Francúzsko, Nemecko, USA a Taliansko sa však Švajčiarsko cíti byť viazané dlhovou brzdou, ktorá hovorí, že federálna vláda môže míňať len toľko, koľko si vezme. Toto nariadenie núti Švajčiarsko prísne kontrolovať svoje výdavky, čo sa odráža v novozavedenom balíku pomoci EP27, ktorého cieľom je do roku 2028 znížiť výdavky o takmer 3 miliardy frankov. To zodpovedá celkovej úspore 3 %. rozpočet 98 miliárd frankov, napr Economiesuisse nahlásené.

EP27 naráža na politický odpor, ale potreba rozpočtovej disciplíny je nepochybná. Vysoké dlhy vedú k vyššiemu úrokovému zaťaženiu, ktoré obmedzuje finančnú flexibilitu Švajčiarska. Krajiny s vysokou úrovňou dlhu, ako je Francúzsko a USA, míňajú veľkú časť svojich príjmov na úroky z dlhu, čo následne ovplyvňuje investície do kľúčových oblastí, akými sú vzdelávanie, infraštruktúra a bezpečnosť. Na druhej strane vo Švajčiarsku nízka úroveň dlhu umožňuje flexibilné nastavenie finančných priorít.

Medzigeneračná spravodlivosť a dlhová brzda

Debata o dlhovom pravidle sa točí aj okolo otázky medzigeneračnej spravodlivosti. Súčasná dlhová politika zaťažuje budúce generácie, ktoré budú musieť splácať dlhy prevzaté dnes. Udržateľná finančná politika podporuje nielen dôveru obyvateľstva, investorov a ratingových agentúr, ale je kľúčová aj pre stabilitu štátu. Je evidentné, že dlhová brzda pomáha Švajčiarsku predchádzať prípadnej dlhovej špirále a stanoviť si potrebné priority tak, aby národné financie zostali stabilné aj v čase krízy.

S cieľom zvládnuť finančné výzvy spôsobom orientovaným na budúcnosť obsahuje prístup reformy dlhovej brzdy návrhy, ktoré rozlišujú medzi verejnou spotrebou a potrebnými investíciami. Reforma by okrem iného mohla vyňať zvyšovanie platov vo verejnom sektore z obmedzení dlhu a zvýšiť verejné investície, ktoré podporujú ekonomickú výkonnosť a dlhodobú prosperitu. Štúdie ukazujú, že 100 eur investovaných do vzdelávania môže viesť k dodatočným daňovým príjmom vo výške 200 až 300 eur. Kritici preto presadzujú opätovné zavedenie zlatého pravidla, ktoré zabezpečuje, že čisté investície musia zostať trvalo pozitívne, aby sa zaručila zásoba kapitálu a konkurencieschopnosť, ako napr. DIW analyzované.

S ohľadom na budúcu výkonnosť štátu treba brať do úvahy aj výzvy, akými sú demografické zmeny a zrýchlené tempo digitalizácie. Správne riadenie investícií je nevyhnutné na odstránenie existujúceho nahromadenia verejného kapitálu vo výške niekoľko stoviek miliárd eur. Návrhy obsahujú aj obmedzenie výdavkov na verejnú spotrebu, pričom sociálne výdavky, ako sú dôchodky, by mali byť vylúčené.

Súčasné finančné podmienky sú prijateľné, pretože federálna vláda v súčasnosti dostáva dobré podmienky na riadenie dlhu. Zvýšenie úrokov alebo dlhu by však mohlo výrazne zvýšiť úrokové zaťaženie a obmedziť finančné možnosti Švajčiarska. V konečnom dôsledku je dôležité vyvinúť komplexný a transparentný prístup, ktorý Švajčiarsku umožní splniť dlhovú brzdu a investovať do budúcnosti.