Daňový spor v koaličnej zmluve: Kto zaplatí budúcnosť?

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

O daniach a financiách diskutuje Únia a SPD v koaličnej zmluve. Úľava bez zvýšenia daní je na diskusiu.

Union und SPD diskutieren Steuern und Finanzen im Koalitionsvertrag. Entlastungen ohne Steuererhöhungen stehen zur Debatte.
O daniach a financiách diskutuje Únia a SPD v koaličnej zmluve. Úľava bez zvýšenia daní je na diskusiu.

Daňový spor v koaličnej zmluve: Kto zaplatí budúcnosť?

11. apríla 2025 sa podrobne rozoberali pozície únie a SPD k daniam a financiám. Zatiaľ čo SPD hovorí o „dodatočnej záťaži pre najlepšie zarábajúcich“, líder CSU Markus Söder zvýšenie daní vylučuje. Koaličná zmluva sľubuje úľavy, no bez zvýšenia daní. Mnohé nápady z pracovnej skupiny sa nerealizujú a solidárny príplatok zostáva zachovaný, hoci Únia chce, aby bol zrušený. SPD chcela reformovať aj daň z dedičstva, tá však nie je ukotvená v koaličnej zmluve.

Koaličná zmluva obsahuje prísľuby na zníženie daňového zaťaženia zamestnancov, aj keď presné detaily zostávajú nejasné. Zmluva nesie silný podpis Únie a zameriava sa na reformu dane z príjmu právnických osôb. Líder CDU Friedrich Merz sľúbil „podporu investícií“ pre spoločnosti. Ekonómka Monika Schnitzer z Rady ekonomických expertov uviedla, že veľké firmy budú profitovať z odpisov turba. Existujú obavy z potenciálneho využitia špeciálneho fondu 500 miliárd eur, ktorý by sa mohol použiť na dary na predvolebnú kampaň. CSU do zmluvy zakomponovala drahé projekty, ako sú dôchodky pre matky či dotácie na poľnohospodársku naftu.

Dôležité body koaličnej zmluvy

Otázkou zostáva, či je koalícia schopná financovať svoje projekty bez zvyšovania daní. Predseda SPD Lars Klingbeil zdôraznil, že všetky body koaličnej zmluvy musia byť financované. Zmluva obsahuje celkovo 299 „chcú“ a 803 „vôle“, často však vo forme testov. Úroveň dôchodku má byť zabezpečená na úrovni 48 percent do roku 2031, čo si vyžaduje ďalšie peniaze. CSU plánuje aj rozšírenie materského dôchodku, ktorý bude stáť približne päť miliárd eur ročne. Toto je financované z príjmov z daní, pričom na jedno dieťa sa zvýši zo 100 eur na 120 eur.

Ďalším projektom v koaličnej zmluve je zavedenie „predčasného nástupného dôchodku“, v rámci ktorého sa má na dôchodkové sporenie mesačne vložiť desať eur na dieťa. Tento projekt by mohol stáť viac ako 80 miliónov eur ročne a má vstúpiť do platnosti v roku 2026. Merz zdôraznil, že zodpovedné využívanie peňazí z daní a solídny federálny rozpočet sú nevyhnutné. Všetky projekty sú predmetom financovania.

Okrem toho v rámci koaličnej dohody bolo stanovené, že odmietnutie žiadateľov o azyl na vonkajších hraniciach EÚ by malo byť možné v koordinácii s európskymi partnermi bez toho, aby bolo dotknuté právo na azyl. Pravidelné obdobie naturalizácie zostáva päť rokov a utečenci s obmedzenou ochranou nesmú priviesť rodinných príslušníkov po dobu dvoch rokov. Kontroverzný „zákon o vykurovaní“ má byť stiahnutý a nahradený novým zákonom o energetike budov, ktorý by mal byť flexibilnejší.

Okrem toho sa plánuje zníženie dávok v prospech občanov; ak je primeraná práca opakovane odmietnutá, môže dôjsť k „úplnému odňatiu dávok“. V budúcnosti sa bude občianska dávka označovať ako „základná istota pre uchádzačov o zamestnanie“. Od budúceho roka je plánovaná minimálna mzda 15 eur na hodinu, čo predstavuje ďalší dôležitý krok v koaličnej zmluve.