Generálna riaditeľka Doris Pfeiffer varuje pred rastúcimi zdravotnými odvodmi a vyzýva na finančnú reformu, ktorá by problémy vyriešila.
Predsedníčka strešného združenia zákonných zdravotných poisťovní Doris Pfeiffer podľa správy z www.rnd.de kriticky hodnotí vyjadrenia ministerky zdravotníctva Lauterbachovej k vývoju zdravotných odvodov v roku 2024. Doplatok sa podľa nej zvýši len o desatinu percentuálneho bodu, čo je však len premenná výpočtu. Priemerná odvodová sadzba má totiž začiatkom roka stúpnuť na približne 16,3 percenta, čo pre poistencov a zamestnávateľov znamená dodatočnú záťaž približne 8 eur mesačne. Okrem toho tvrdí, že výdavky na zdravotnú starostlivosť sa neobvykle zvýšili, najmä náklady na nemocnice. Varuje tiež pred možným ďalším zvyšovaním sadzieb príspevkov...

Generálna riaditeľka Doris Pfeiffer varuje pred rastúcimi zdravotnými odvodmi a vyzýva na finančnú reformu, ktorá by problémy vyriešila.
Predsedníčka strešného združenia zákonných zdravotných poisťovní Doris Pfeiffer podľa správy z www.rnd.de kriticky hodnotí vyjadrenia ministerky zdravotníctva Lauterbachovej k vývoju zdravotných odvodov v roku 2024. Doplatok sa podľa nej zvýši len o desatinu percentuálneho bodu, čo je však len premenná výpočtu. Priemerná odvodová sadzba má totiž začiatkom roka stúpnuť na približne 16,3 percenta, čo pre poistencov a zamestnávateľov znamená dodatočnú záťaž približne 8 eur mesačne.
Okrem toho tvrdí, že výdavky na zdravotnú starostlivosť sa neobvykle zvýšili, najmä náklady na nemocnice. Varuje tiež pred možným ďalším zvýšením sadzieb príspevkov v roku 2025, pokiaľ sa neprijmú protiopatrenia, a kritizuje doterajšiu absenciu návrhov ministra zdravotníctva na finančnú reformu.
Podľa mojich výpočtov by očakávané zvýšenie odvodových sadzieb v dôsledku zvýšených výdavkov mohlo z dlhodobého hľadiska viesť k zvýšenej záťaži poistencov a zamestnávateľov. To by mohlo obmedziť schopnosť obyvateľstva šetriť a investovať, čo by následne mohlo mať vplyv na spotrebu a ekonomiku.
Pfeiffer je tiež kritický k výzvam na zvýšenie daní z daní na financovanie zdravotného systému a zdôrazňuje potrebu reforiem v systéme zdravotnej starostlivosti vzhľadom na demografické zmeny. Spomína, že Nemecko v porovnaní s inými priemyselne vyspelými krajinami zamestnáva nadpriemerný počet ošetrovateľského personálu, čo svedčí o efektívnejšom využívaní zdrojov.
Pfeiffer tiež vyjadruje znepokojenie nad aktuálnymi spormi ohľadom minimálnych množstiev pre starostlivosť o obzvlášť malé predčasne narodené deti a požaduje rozumné rozdelenie finančných prostriedkov medzi nemocnice potrebné na zabezpečenie starostlivosti o obyvateľstvo.
Celkovo je Pfeiffer k súčasnej finančnej situácii v zdravotníctve skeptický a varuje pred možnými negatívnymi dopadmi na obyvateľstvo, finančný sektor a trh, ak sa neprijmú vhodné reformné kroky.
Prečítajte si zdrojový článok na www.rnd.de