Federálna vláda plánuje investičnú ofenzívu s 35 miliardami eur!

Federálna vláda plánuje investičnú ofenzívu s 35 miliardami eur!

Spolková vláda plánuje na aktuálny rok komplexnú investičnú ofenzívu vo výške približne 35 miliárd eur, ktorá sa zameria na kľúčové oblasti, akými sú ochrana klímy, rýchly internet či modernizácia škôl, železníc, nemocníc či energetických sietí. Minister financií Lars Klingbeil (SPD) oznámil, že v roku 2025 bude celkovo k dispozícii na investície približne 110 miliárd eur, čo zodpovedá nárastu o približne 47 percent. Táto vysoká úroveň investícií by sa mala udržať nielen v aktuálnom roku, ale aj v nasledujúcich rokoch.

Túto strategickú orientáciu umožnili do značnej miery spoločné dohody medzi Úniou, SPD a Zelenými pred výmenou vlády. Ústredným bodom týchto dohôd bolo uvoľnenie dlhovej brzdy a vytvorenie osobitného rozpočtu financovaného úverom vo výške 500 miliárd eur, ktorý sa použije na obnovu infraštruktúry. Tento kapitál sa bude sprístupňovať postupne v priebehu dvanástich rokov a má stimulovať investičnú aktivitu súkromných spoločností.

Dlhová brzda a výdavky na obranu

Spolkový snem s počtom 512 hlasov za a 206 hlasov proti schválil ďalekosiahlu zmenu základného zákona, ktorá má významný vplyv na finančnú ústavu od zavedenia dlhovej brzdy v roku 2009. Tá zahŕňa špeciálny miliardový fond na obranu a infraštruktúru, čo predstavuje 500 miliárd eur. Túto zmenu schválila dvojtretinovou väčšinou aj Spolková rada.

Kľúčovým prvkom zmeny je čiastočná výnimka z dlhovej brzdy na výdavky na obranu, ktorá zahŕňa aj výdavky na bezpečnostnú politiku. Z dlhovej brzdy sú vyňaté výdavky, ktoré presiahnu jedno percento nominálneho hrubého domáceho produktu (HDP). To v súčasnosti zodpovedá približne 43 miliardám eur, pričom rozpočet na obranu sa odhaduje na približne 52 miliárd eur. Cieľ NATO vo výške dvoch percent má byť od roku 2028 plne financovaný z hlavného rozpočtu.

Kritika od Zelených

Hoci boli plány investičnej ofenzívy prijaté pozitívne, z radov zelených panujú obavy. Obviňujú ministra financií Klingbeila a kancelára Friedricha Merza (CDU) zo zneužitia prostriedkov z fondu infraštruktúry pre hlavný rozpočet. Podľa zástupcu lídra Strany zelených Andreasa Audretscha sa na predvolebné sľuby použije až 50 miliárd eur.

Ministerstvo financií však považuje túto kritiku za neopodstatnenú a zdôrazňuje, že všetky uzatvorené dohody budú dodržané. Časť novovytvoreného kapitálu sa použije aj na zníženie cien energií, aj keď to Zelení považujú za problematické, pretože to môže narušiť želanú investičnú stratégiu.

Investície do klimatického a transformačného fondu

Významným aspektom finančného preskupenia je Klimatický a transformačný fond (KTF), ktorý má do roku 2029 získať celkovo 50 miliárd eur z nového rozpočtu na infraštruktúru. Existujú však obavy, že pre výpadky v súčasnom ekonomickom pláne bude na dodatočné investície k dispozícii len polovica z tejto sumy. Zelení však dokázali presadiť niektoré zo svojich hlavných kritík vrátane zavedenia kritéria doplnkovosti a väčšieho zohľadnenia ochrany klímy vo finančných nariadeniach.

Celkovo majú spolkové krajiny zo špeciálneho fondu na investície k dispozícii 100 miliárd eur. V záujme regulácie dlhovej voľnosti krajín sa stanovilo, že by sa mala zvýšiť až na 0,35 percenta HDP. Únia a SPD tiež oznámili, že ďalšia reforma dlhovej brzdy by mala byť dokončená v roku 2025. Komisia expertov vypracuje návrhy na modernizáciu dlhovej brzdy.

Pre viac informácií si prečítajte správy z južných Nemcov a Parlament.