Drážďany v šoku: Zrútenie mosta Carola si vyžiada miliardy na infraštruktúru!

Drážďany v šoku: Zrútenie mosta Carola si vyžiada miliardy na infraštruktúru!

V noci z 10. na 11. septembra 2024 spadol do Labe 100 metrov dlhý úsek mosta Carola v Drážďanoch. Našťastie pri tomto dramatickom incidente nedošlo k žiadnemu zraneniu, čím sa do centra pozornosti dostala otázka údržby nemeckej infraštruktúry, keďže cez predmetný úsek krátko pred kolapsom prechádzala električka. Profesor Steffen Marx z Technickej univerzity v Drážďanoch upozornil na roky zanedbávania údržby, ktorá výrazne prispela k takýmto incidentom. Kolaps poukazuje na vysoký dopyt po infraštruktúre, aby dobehla zameškané, čo podčiarkujú aj požiadavky na investície vo výške 600 miliárd eur formulované v štúdii Nemeckého ekonomického inštitútu a Inštitútu pre makroekonómiu a ekonomický výskum.

Naliehavé investičné potreby siahajú do rôznych oblastí, najmä do dopravnej infraštruktúry, ktorá samotná stojí okolo 127 miliárd eur. Pokiaľ ide o výdavky na infraštruktúru, Nemecko je na tom spomedzi európskych krajín s najhoršími výsledkami. Vzhľadom na výzvy politici zostavili dlhodobý investičný balík vo výške 500 miliárd eur na infraštruktúrne projekty počas nasledujúcich dvanástich rokov. Toto sa považuje za opatrenie na prekonanie vážneho oneskorenia investícií a zabezpečenie hospodárskej konkurencieschopnosti.

Trend rastu investícií do infraštruktúry

Oliver Schneider z Wellington Management vidí jasný trend rastu investícií do infraštruktúry v priebehu nasledujúcich 10 až 20 rokov. Jeho vyhliadky podporuje rastúci počet dopytov od záujmových skupín na rôzne infraštruktúrne projekty, ako je obnova železničnej siete a digitalizácia. Zvyšujúci sa záujem investorov o infraštruktúru očakáva aj Peter Brodehser z DWS, ktorá je vnímaná ako stabilná kotva v portfóliu. Investície do infraštruktúry ponúkajú nielen ochranu pred infláciou, ale aj stabilné výnosy, vďaka čomu sú atraktívne pre mnohých investorov.

Podľa ekonóma Larsa Felda by sa budúce investičné potreby Nemecka mohli pohybovať medzi 400 až 600 miliardami eur, pričom veľké sumy budú v najbližších rokoch potrebovať najmä diaľnice, železnice a energetická infraštruktúra. Len na federálnu cestnú infraštruktúru je od roku 2025 do roku 2028 potrebných viac ako 57 miliárd eur, zatiaľ čo 63 miliárd eur je potrebných na železničnú dopravu a až 270 miliárd eur na energetickú infraštruktúru v rámci energetickej transformácie. Súčasná miera investícií federálnych, štátnych a miestnych vlád je len 2,6 percenta reálneho hrubého domáceho produktu, a je teda približne jeden percentuálny bod pod priemerom OECD.

Úloha súkromných investorov a budúce stratégie

S cieľom pokryť investičné potreby Lars Feld vyzýva na zapojenie súkromných investorov prostredníctvom infraštruktúrnych fondov. Profesor na univerzite vo Freiburgu a poradca ministra financií Christian Lindner upozorňuje, že vládne investície nestačia na zabezpečenie existujúcich akcií. Hans Joachim Reinke, generálny riaditeľ Union Investment, zdôrazňuje, že fungujúca infraštruktúra je kľúčová pre prosperitu v Nemecku a žiada, aby sa financovanie rozšírilo. V súčasnosti existujú infraštruktúrne spoločnosti organizované podľa súkromného práva, v ktorých má štát podiel, ako napríklad Autobahn GmbH. Feld navrhuje poskytnúť týmto spoločnostiam viac zručností na rozvoj atraktívnych obchodných modelov.

V tejto súvislosti by mohlo byť zriadenie novej spoločnosti v oblasti sieťovej infraštruktúry v energetickom sektore kľúčové, aby sa spojili štátne podiely v prevádzkovateľoch prenosových sústav a aby fungovali efektívnejšie. Rastúce geopolitické neistoty a nestále kapitálové trhy by tiež mohli v nadchádzajúcich rokoch viesť k zvýšeniu investícií do infraštruktúry. Priemerný rast EBITDA pre sektory infraštruktúry sa odhaduje na 10,2 percenta na obdobie rokov 2023 až 2026, čo by tiež malo ďalej zvýšiť príťažlivosť tejto triedy aktív.