Finančný záťažový test: 100 miliárd pre Brémy, Sasko a BW – riziko alebo príležitosť?

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

V roku 2025 budú federálne a štátne vlády čeliť problémom pri použití 100 miliárd eur v špeciálnych fondoch na investície.

Finančný záťažový test: 100 miliárd pre Brémy, Sasko a BW – riziko alebo príležitosť?

V kontexte novozavedených predpisov pre spolkové krajiny bola na jar prijatá novela základného zákona, ktorá im umožňuje opäť čerpať pravidelné úvery. Deje sa tak na pozadí toho, že krajiny môžu získať celkovo 100 miliárd eur zo špeciálneho fondu pre infraštruktúru a klimatickú neutralitu. Na rozdiel od federálnej vlády však štáty nemusia dodržiavať žiadne požiadavky týkajúce sa doplnkovosti prostriedkov. To vyvoláva diskusie medzi odborníkmi, ako je Sebastian Dullien z IMK, ktorý kritizuje nedostatok nároku na dodatočné poskytnuté prostriedky.

Obáva sa, že bez jasných pravidiel by sa poskytnuté prostriedky mohli použiť na stabilizáciu existujúcich štruktúr namiesto na nevyhnutné investície. Postihnuté sú najmä Brémy, ktoré sú považované za finančne najslabší spolkový štát a zápasia s najvyššou mierou dlhu. V budúcnosti si Brémy budú môcť vziať nové pôžičky vo výške 140 miliónov eur ročne, okrem 400 miliónov eur na pomoc na reštrukturalizáciu. Napriek týmto zjednodušeniam sú požiadavky na použitie týchto nových prostriedkov prísnejšie.

Výzvy vo federálnych štátoch

Sasko, ktoré je dlhodobo známe pozitívnym imidžom rozpočtu, čelí problémom, akými sú nedostatok učiteľov a chátrajúca infraštruktúra. Za vlády premiéra Michaela Kretschmera sa do vzdelávania a bezpečnosti investuje viac peňazí, no na krajinu naďalej dolieha tlak na úsporné opatrenia. Hrozí, že 100 miliárd eur zo špeciálneho fondu neposlúži na financovanie nových investícií, ale použije sa na nahradenie vlastných výdavkov.

Na druhej strane Bádensko-Württembersko má vysokú daňovú kapacitu, no čelí rastúcemu personálnemu a investičnému zaťaženiu. Očakávaná zmena úrokových sadzieb by mohla do roku 2029 zdvojnásobiť finančnú záťaž, a preto predstavuje ďalšiu výzvu. Prepočty IMK naznačujú, že 500 miliárd eur špeciálneho fondu dokáže pokryť len približne tri štvrtiny skutočných investičných potrieb.

Príležitosti a riziká využívania finančných prostriedkov

100 miliárd eur federálnej vlády môže predstavovať príležitosť aj riziko pre tri spolkové krajiny: možnosť uskutočniť urgentne potrebné investície je kompenzovaná nebezpečenstvom, že prostriedky nebudú použité cielene. Rôzne výzvy, ktorým štáty čelia – od akútnej potreby renovácie v Brémach cez štrukturálne problémy Saska až po finančný tlak Bádenska-Württemberska – ilustrujú naliehavosť cieleného využívania fondov.

Základný zákon umožňuje zriadenie špeciálnych fondov na špecifické účely, ktoré sa neobjavujú vo federálnom rozpočte, a preto nepodliehajú dlhovej brzde. Podľa Spolkového kontrolného úradu v súčasnosti existuje 29 špeciálnych fondov s celkovým objemom okolo 869 miliárd eur. Medzi najznámejšie špeciálne fondy patria Corona Economic Stability Fund a Climate and Transformation Fund, ktoré v rokoch 2024 až 2027 sprístupnia celkovo 211,8 miliardy eur na opatrenia šetrné ku klíme. Tieto fondy sú okrem iného financované z výnosov z európskeho obchodovania s emisiami a cenotvorby CO2.

Diskusia o použití 100 miliárd eur zo špeciálneho fondu pre štáty zostáva napätá a určite bude aj v budúcnosti zohrávať ústrednú úlohu v politických diskusiách. Uvidí sa, ako jednotlivé spolkové krajiny využijú nové možnosti a aké to bude mať dlhodobé dopady na ich ekonomickú situáciu.