Obchodná kríza: Západné spoločnosti sa sťahujú z Číny!

Obchodná kríza: Západné spoločnosti sa sťahujú z Číny!

V kontexte rastúcich ciel a obchodných konfliktov medzi Čínou a západnými krajinami je v stávke veľké množstvo spoločností a ich perspektívy do budúcnosti. Vývoj týkajúci sa ciel výrazne ovplyvňuje zahraničné spoločnosti, najmä západné firmy, ktoré dosiahli vysoké zisky a zvýšili svoj podiel na trhu v Číne. EÚ vyjadrila rastúce znepokojenie nad hospodárskou silou Číny a považuje ju za hrozbu pre konkurencieschopnosť jej priemyslu. Vyplýva to najmä z rastúcich ciel, ktoré západným spoločnostiam sťažujú prístup do krajín pôvodu a podporujú migráciu na alternatívne trhy.

Čína sa stala magnetom pre priame zahraničné investície (PZI) od ekonomických reforiem v roku 1979, pričom zahraničné investície teraz dosahujú impozantných 3,66 bilióna USD. V Číne je zaregistrovaných viac ako 400 000 spoločností so zahraničnými investíciami, ktoré zamestnávajú viac ako 50 miliónov ľudí. Napriek tomuto pozitívnemu výsledku čelia západné spoločnosti rastúcemu tlaku na presun výroby do zahraničia kvôli novým clám a protekcionistickým opatreniam.

Stiahnutie a preorientovanie

Obchodná vojna medzi USA a Čínou, ktorá sa začala v roku 2018 vzájomným zvyšovaním ciel, má ďalekosiahle dôsledky. USA uvalili clá až do výšky 25 % na rôzne produkty z Číny, čím prinútili spoločnosti ako Apple, aby zvýšili svoje výrobné náklady a časť z nich preniesli na spotrebiteľov. Vzhľadom na túto situáciu už mnohé západné spoločnosti plánujú premiestniť svoje výrobné závody z Číny do Vietnamu a Indie. Napríklad Apple v roku 2023 zvýšil výrobu iPhonov v Indii o 7 % a Nike investuje viac do tovární vo Vietname a Indonézii.

Tento posun je v súlade s čínskou stratégiou „Made in China 2025“, ktorej cieľom je podporovať miestne spoločnosti v strategických sektoroch a vyplniť medzery, ktoré vznikli po odchode západných firiem. Potreba, aby západné spoločnosti hľadali alternatívne a spoľahlivé dodávateľské reťazce mimo Číny, je čoraz naliehavejšia. Türkiye je zvýraznené ako potenciálne miesto.

Ďalšie výzvy a nebezpečenstvá

Výzvy, ktorým západné spoločnosti čelia, zahŕňajú nielen rastúce náklady a obmedzenia prístupu na trh, ale aj riziká dodávateľského reťazca a problémy duševného vlastníctva. Mnohí analytici poukazujú na to, že úplný odchod z čínskeho trhu je aj naďalej zložitý vzhľadom na ekonomickú veľkosť Číny a jej strategický význam. Geopolitické napätie si preto vyžaduje flexibilné a na riziko zamerané stratégie, aby bolo možné efektívne čeliť výzvam.

Okrem toho EÚ nedávno uvalila dodatočné dane na elektrické vozidlá z Číny, aby zabezpečila spravodlivú hospodársku súťaž. Tieto daňové opatrenia sú reakciou na to, že čínske spoločnosti využívajú dotácie, ktoré im poskytujú konkurenčné výhody na európskom trhu. Obavy z konkurencieschopnosti a napätá obchodná situácia medzi Čínou, USA a Európou zvýrazňujú zložitosť týchto medzinárodných hospodárskych vzťahov a určujúce obchodné konflikty, ktoré sa vyvinuli v posledných rokoch.

Významné výzvy, ktoré ovplyvňujú mnohé priemyselné odvetvia – vrátane strojárstva, strojárstva, elektrotechniky a chemického priemyslu – jasne ukazujú, že koniec voľného obchodu je v nedohľadne. Podľa ekonomických analytikov by sa dostupnosť spotrebného tovaru mohla ďalej obmedzovať a ceny by mohli rásť, čo by zaťažilo celú globálnu ekonomiku a vytvorilo neistotu.