AI investície: Oceliarsky priemysel medzi rizikom a budúcimi príležitosťami!

AI investície: Oceliarsky priemysel medzi rizikom a budúcimi príležitosťami!

K 17. augustu 2025 výsledky nedávneho prieskumu spoločnosti McKinsey ukazujú, že 80 percent spoločností v oceliarskom a kovopriemysle uvádza, že ich investície do umelej inteligencie (AI) doteraz nemali žiadny výrazný vplyv na prevádzkové výsledky. To vyvoláva otázky o praktickom využití AI v produkčnom prostredí.

Odvetvie tiež čelí rastúcim výzvam: podiel zrušených projektov AI v roku 2024 dramaticky vzrástol zo 17 na 42 percent. Tento vývoj je alarmujúci pre spoločnosti, ktoré hlásia rastúci tlak na digitalizáciu a využitie potenciálu efektívnosti. Napriek vysokým finančným zdrojom investovaným do AI zostávajú praktické výhody často nejasné. Pohľad na trh ukazuje, že aj veľkí výrobcovia automobilov ako Ford a Volkswagen spoločne investovali okolo 3,6 miliardy dolárov do začínajúceho podniku Argo AI, ktorého projekt skončil v roku 2022 bez produktu pripraveného na trh.

Dôležité perspektívy do budúcnosti

Napriek týmto neúspechom existujú názory, ktoré predpovedajú dlhodobý rast AI ako nástroja produktivity. Gartner predpovedá, že po období sklamaní by sa AI mohla stať spoľahlivým nástrojom. Spoločnosti v oceliarskom a kovopriemysle by mali investovať špecificky do aplikácií, ktoré vytvárajú konkrétnu pridanú hodnotu vo výrobe, riadení kvality a dodávateľskom reťazci.

Jednou z najväčších výziev však zostáva vývoj praktických riešení z globálneho humbuku okolo tejto technológie. Potreba strategického využitia AI pre priemyselný pokrok zostáva neprerušená. Je nevyhnutné podporovať inovatívne prístupy, aby sa splnili rastúce požiadavky priemyslu.

AI a jej účinky na zdravie

Ďalším zaujímavým aspektom nedávno diskutovaných technológií je vplyv AI na oblasť zdravotníctva, najmä v kontexte mimoriadnych udalostí, kde je možné použiť napríklad jodid draselný (AI). Jodid draselný je nerádioaktívna forma jódu, ktorá sa používa na blokovanie absorpcie rádioaktívneho jódu štítnou žľazou. V prípade radiačnej núdze je možné minimalizovať zdravotné riziká konzumáciou rádioaktívneho jódu.

Je však dôležité zdôrazniť, že jodid draselný nie je bezpečný a mal by sa užívať len vtedy, keď to nariadia zdravotnícke orgány alebo zdravotnícki pracovníci. Okrem toho je najúčinnejšie užívanie jodidu draselného krátko pred alebo do štyroch hodín po expozícii. Dôrazne sa odporúča pre osoby mladšie ako 40 rokov a pre tehotné alebo dojčiace ženy, ale neposkytuje ochranu pred inými rádioaktívnymi materiálmi alebo pri iných typoch rádioaktívnych mimoriadnych udalostí.

Diskusia o investíciách do AI a ich transparentnosti v oceliarskom a kovopriemysle, ako aj o zdravotných aspektoch jodidu draselného ukazujú, aké rôznorodé sú účinky moderných technológií na rôzne oblasti života. Spoločnosti a jednotlivci musia kriticky zvážiť, kde a ako investujú a aké stratégie uplatňujú v krízových situáciách.