Klimatické fondy pod tlakom: peniaze na fosílne projekty namiesto ochrany klímy?

Klimatické fondy pod tlakom: peniaze na fosílne projekty namiesto ochrany klímy?

Klimatický a transformačný fond (KTF) je v súčasnosti stredobodom diskusie o financovaní projektov na ochranu klímy. Nová krátka štúdia Fóra ekologického a sociálneho trhového hospodárstva (FÖS) v mene Green Planet Energy ukazuje, že existuje riziko, že KTF bude použitý na financovanie fosílnych projektov a lacného zemného plynu. Tento vývoj je priamym dôsledkom slabých kritérií zadávania zákazky a zlého plánovania zo strany federálnej vlády, ako napr Slnečná strana nahlásené.

Štúdia analyzuje rôzne aspekty využívania prostriedkov zo špeciálneho fondu pre infraštruktúru a klimatickú neutralitu. Zdôrazňuje sa najmä potreba jasných hodnotiacich kritérií pre efektívne využívanie finančných prostriedkov šetrné ku klíme. Ďalším kľúčovým zistením vyšetrovania je, že dodatočných 10 miliárd eur ročne zo špeciálneho fondu sa považuje za nedostatočné na potrebné investície do ochrany klímy.

Výzvy spôsobené fosílnymi dotáciami

Štúdia ďalej uvádza, že dotácie na fosílne palivá sa považujú za drahú hypotéku pre budúce generácie a nemali by mať miesto v klimatickom fonde. Projekty ako financovanie poplatku za skladovanie plynu sú v rozpore s cieľmi osobitného fondu a KTF. Podpora tepelných čerpadiel sa na druhej strane vyzdvihuje ako pozitívny príklad účinných opatrení na ochranu klímy. Tieto technológie dosahujú významné úspory skleníkových plynov v stavebníctve.

V roku 2023 dosiahli investície do vykurovacej techniky 8,8 miliardy eur, čo malo pozitívny vplyv na tvorbu hodnoty (7,2 miliardy eur) a zamestnanosť (okolo 108 000 pracovných miest na plný úväzok). Naproti tomu dotovanie nových elektrární na zemný plyn je z hľadiska klimatickej politiky klasifikované ako kontraproduktívne, zatiaľ čo financovanie elektrární na vodík sa považuje za užitočné len v obmedzenej miere, v prípade ich využívania so zeleným vodíkom.

Obnoviteľná energia ako riešenie

Obnoviteľná energia vrátane veternej energie, solárnej energie a vodnej energie sa v boji proti klimatickým zmenám považuje za možnosť šetrnú k životnému prostrediu. Dôležitým aspektom je, že emisie CO2 sa musia brať do úvahy počas celého životného cyklu, od výroby cez prepravu až po inštaláciu a údržbu, ako napr. NatureOffice zdôraznil.

V porovnaní s fosílnymi palivami má obnoviteľná energia nižšie emisie. Fosílne palivá ako uhlie, ropa a plyn sú hlavnými príčinami emisií CO2. Tie vznikajú nielen pri spaľovaní, ale aj v predchádzajúcich fázach – pri ťažbe, transporte a nakoniec spaľovaní. Napríklad uhoľné elektrárne vypúšťajú okolo 820 g CO2/kWh, zatiaľ čo zemný plyn produkuje okolo 450 g CO2/kWh. Fosílne elektrárne vyprodukujú celkovo 900 až 1 200 g ekvivalentov CO2 na kWh.

Na rozdiel od toho sa rôzne obnoviteľné zdroje energie vyznačujú nižšími emisiami počas životného cyklu:

Súčasné výzvy súvisiace s Klimatickým a transformačným fondom ilustrujú naliehavosť jasného a konzistentného využívania fondov, ktoré je prísnejšie viazané na kritériá ochrany klímy a malo by sa pravidelne vyhodnocovať.