Ochrana klímy ako motor rastu: príležitosti pre hospodárstvo a životné prostredie!

Ochrana klímy ako motor rastu: príležitosti pre hospodárstvo a životné prostredie!

Na nedávnej konferencii v Berlíne predstavili OECD a UNDP novú správu, ktorá zdôrazňuje ekonomickú životaschopnosť opatrení v oblasti klímy. Podľa zistení štúdie sa zdôrazňuje, že ambiciózna klimatická politika nielen podporuje znižovanie emisií CO₂, ale pôsobí aj ako motor ekonomického rastu. Ciele klimatickej a energetickej politiky by sa mali vnímať ako príležitosti pre trvalo udržateľný rozvoj, najmä vzhľadom na to, že globálne klimatické ciele zaostávajú za očakávaniami a emisie CO₂ naďalej rastú. V roku 2024 boli zaznamenané nové vysoké emisie CO₂, čo ilustruje naliehavosť účinnej klimatickej politiky.

Na rok 2025 sú signatárske štáty Parížskej dohody povinné predložiť nové klimatické plány (NDC). Doteraz tieto nové plány predložilo len 22 zo 197 štátov. Správa naznačuje, že ambicióznejšie NDC by mohli v rokoch 2022 až 2040 zvýšiť globálny HDP približne o 60 %. Z dlhodobého hľadiska sa predpokladá, že HDP sa do roku 2050 zvýši o 3 % a do konca storočia dokonca až o 13 %. Naopak, váhanie v oblasti klimatickej politiky by mohlo do roku 2030 znížiť globálny HDP o 0,75 %, zatiaľ čo extrémne poveternostné javy v Európe by mohli do roku 2050 spôsobiť ročný pokles o 2,3 %.

Klimatické zmeny a ekonomické výzvy

Správy varujú pred ekonomickými škodami, ktoré ohrozujú takzvané klimatické body zlomu, ako je topenie ľadovcov. Tento vývoj treba brať vážne, aby sa predišlo budúcim škodám. Generálny tajomník OECD zdôrazňuje, že ciele rastu a klímy sú kompatibilné. Na implementáciu odporúčaní pre cyklus NDC 2025 je však potrebný silný politický záväzok, lepšia koordinácia klimatických a rozvojových cieľov a zapojenie súkromného sektora.

Naliehavosť opatrení na boj proti zmene klímy je veľmi dôležitá aj v európskej politike ochrany klímy. Podľa aktuálnych správ Federálnej agentúry pre životné prostredie (UBA) má EÚ za cieľ znížiť účinky zmeny klímy a podporovať prispôsobenie sa jej. Medzinárodné politiky ochrany klímy, ako je Rámcový dohovor OSN o zmene klímy alebo Kjótsky protokol, sú kľúčové pre európske úsilie a strategické rozhodnutia.

Obnoviteľná energia a budúce ciele

V roku 2020 dosiahli emisie skleníkových plynov v EÚ približne 3 milióny kiloton ekvivalentov CO₂. Energetický sektor sa na emisiách podieľa 26 %, doprava 22 %, priemysel 22 %, budovy 13 % a poľnohospodárstvo 12 %. V roku 2020 EÚ prekročila svoje klimatické ciele, ktoré požadovali zníženie emisií skleníkových plynov o 20 % v porovnaní s rokom 1990. Umožnili to predovšetkým dôsledky pandémie Corona a podarilo sa dosiahnuť aj ciele zvýšiť podiel obnoviteľnej energie na 20 % a zvýšiť energetickú účinnosť o 20 %.

Svojou dlhodobou stratégiou „Čistá planéta pre všetkých“, zverejnenou 18. novembra 2018, má EÚ za cieľ dosiahnuť do roku 2050 čisté nulové emisie skleníkových plynov. Stratégia je ústredným pilierom programu Ursuly von der Leyenovej a Európskej zelenej dohody, ktorá bola prijatá v decembri 2019. Národné plány na ochranu energie a klímy (NECP) pre implementáciu týchto cieľov členských štátov sú povinné. V júli 2021 bol prijatý klimatický zákon EÚ, ktorý stanovuje právny základ pre neutralitu skleníkových plynov do roku 2050.

Stručne povedané, ochrana klímy je kľúčová nielen pre životné prostredie, ale aj pre hospodárstvo. Naďalej je kľúčové, aby sa všetky štáty pričinili o implementáciu účinných politík v oblasti klímy s cieľom dosiahnuť hospodárske aj environmentálne ciele. Opakované a odhodlané politické kroky sú nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnej budúcnosti.