Klingbeil plánuje zvýšenie investícií: 500 miliárd na klímu a infraštruktúru!

Klingbeil plánuje zvýšenie investícií: 500 miliárd na klímu a infraštruktúru!

Líder SPD a minister financií Lars Klingbeil oznámil rozsiahlu investičnú podporu pre Nemecko, ktorá bude financovaná z hlavného rozpočtu, ako aj zo špeciálneho fondu a klimatického a transformačného fondu (KTF). Bolo to 28. mája 2025 Lekáreň Adhoc prezentované. Klingbeil vysvetlil, že investície by sa mali v porovnaní s predchádzajúcim rokom zvýšiť takmer o 50 percent. Z osobitného fondu je do roku 2029 vyčlenených celkovo 150 miliárd eur, ktoré sú vyčlenené na 500 miliárd eur s lehotou dvanástich rokov a sú primárne určené na projekty v oblasti infraštruktúry a ochrany klímy.

Návrh rozpočtu, ktorý má kabinet schváliť 25. júna, obsahuje aj zákon na implementáciu špeciálneho fondu. Kritické hlasy, najmä zo strany Zelených, vyjadrujú obavy, že špeciálny fond bude slúžiť len na „vypĺňanie“ rozpočtových dier. Klingbeil však tieto obvinenia odmietol a zopakoval potrebu zvýšiť mieru investícií v základnom rozpočte aspoň na desať percent, čo sa očakáva v rokoch 2025 a 2026.

Kritika a požiadavky

Podnikateľské združenia žiadajú rýchlejšie plánovacie a schvaľovacie postupy na zabezpečenie efektívnosti špeciálneho fondu. KTF, ktorý bol pôvodne založený v roku 2011 ako „energetický a klimatický fond“, má byť posilnený o desať miliárd eur ročne. Tento fond je financovaný z príjmov z obchodovania s emisiami a národných cien CO2. Ekonomický plán na rok 2025 počíta s príjmami a výdavkami vo výške 25,47 miliardy eur, pričom hlavnými zdrojmi budú príjmy z oceňovania CO2 a aukcie emisných certifikátov. ZDF.

Plánované výdavky na KTF zahŕňajú 14,36 miliardy eur na budovy, 1,58 miliardy eur na prechod mobility a 3,3 miliardy eur na podporu priemyslu v dôsledku rastu cien elektriny. Tieto investície sú tiež určené na podporu rozšírenia vodíkového hospodárstva a dekarbonizácie priemyslu. Na rok 2024 sú plánované príjmy a výdavky vo výške 58,22 miliardy eur, z toho 29,01 miliardy eur pochádza z rezerv.

Protichodné hlasy z politiky

Zelení po rokovaniach schválili špeciálny fond, ktorý kladie väčší dôraz na ochranu klímy. Obnovujú však svoju kritiku plánov, pretože sa obávajú prerozdelenia až 50 miliárd eur ročne na spotrebiteľské výdavky. Ľavica tiež vníma Klingbeilove oznámenia ako neadekvátne a označuje ich za podvod.

Spolkový snem schválil aj miliardový dlhový balík, ktorý však nemôže zaplniť medzeru vo financovaní, ale má byť rozložený na obdobie dvanástich rokov. Odborníci odhadujú, že verejný sektor by musel investovať o 37 až 52 miliárd eur ročne viac, aby dosiahol želanú klimatickú neutralitu do roku 2045. Odhady nákladov na túto transformáciu sa pohybujú medzi 2,32 až 2,62 bilióna eur, pričom štát musí pokryť približne 800 miliárd eur.

Existuje však aj pozitívna podpora. Z prieskumu vyplýva, že 50 percent opýtaných považuje špeciálny fond vo výške 500 miliárd eur za správny. Zostáva však nejasné, ako presne sa tieto miliardy použijú a či jednoducho neskončia ako „dary pre klientov“.