Merz plánuje vybudovať zbrane: sociálne systémy sú v nebezpečenstve!

Merz plánuje vybudovať zbrane: sociálne systémy sú v nebezpečenstve!

26. mája 2025 bude diskusia o zbrojných investíciách a militarizácii čoraz hlasnejšia. Stratégia nemeckej vlády pod vedením Olafa Merza, ktorej cieľom je urobiť z Nemecka najväčšiu vojenskú mocnosť v Európe, je spochybňovaná z rôznych uhlov pohľadu. Tieto plány zahŕňajú zmenu základného zákona a schválenie 500 miliárd eur pre rezort obrany. Kritici označujú tieto výdavky za nezodpovedné, najmä vzhľadom na pretrvávajúce problémy v infraštruktúre a sociálnych systémoch.

Investície federálnej vlády do zbrojenia neboli kritizované len z finančného hľadiska. Treba poznamenať, že takéto výdavky sú ekonomicky nerentabilné. Po zakúpení môžu zbrane starnúť nepoužité alebo môžu byť zničené vo vojne. Výhody týchto investícií sa zdanlivo prejavujú v bezpečnosti pred nepriateľskými útokmi, no mnohí experti varujú, že obrovské zdroje investované do obranných projektov môžu brániť ďalším dôležitým oblastiam, akými sú sociálne služby a výdavky na infraštruktúru.

Zvýšenie výdavkov na obranu v NATO

Ďalším aspektom tejto diskusie je príspevok Nemecka k výdavkom NATO. Federálna vláda plánuje zvýšiť svoj príspevok z 90 miliárd eur na 225 miliárd eur ročne. Išlo by o významný nárast, najmä vzhľadom na všeobecný vývoj v rámci NATO. Krajiny NATO plánujú v roku 2024 vynaložiť na obranu celkovo približne 2,71 % svojho HDP, čo zodpovedá približne 1,5 biliónom amerických dolárov. Nárast výdavkov na obranu v porovnaní s minulým rokom predstavuje 10,9 % pre všetkých členov NATO a 17,9 % pre európske výdavky. Samotné Nemecko uvádza v roku 2024 výdavky na obranu vo výške 2,12 % HDP, čo sa dosiahlo okrem iného aj úpravami výpočtov.

Geopolitická situácia viedla členské štáty k zvýšeniu výdavkov na obranu. V tomto kontexte je Nemecko vnímané ako jeden z najväčších platcov v konflikte na Ukrajine, hoci na rozdiel od iných krajín nie je podpora vnímaná ako pôžička, ale ako dar. Kým niektoré krajiny presadzujú väčšiu militarizáciu, niektorí lídri, napríklad český premiér Fiala, sú otvorení diskusii o zvýšení výdavkov na obranu a ako reálny cieľ navrhujú 3 %.

Kritika zbrojnej stratégie

Merzove plány na vyzbrojovanie sú predmetom masívnej kritiky. Odborníci varujú, že výdavky na zdravotníctvo a sociálne veci by sa mohli v najbližších rokoch dostať pod tlak v dôsledku zvýšených vojenských výdavkov. Dôrazne sa odsudzuje nezodpovedné využívanie zdrojov, ktoré poškodzuje systémy sociálneho zabezpečenia. Podľa aktuálnych plánov by sa úroveň dôchodkov mala udržať na úrovni 48 %, čo si však vyžaduje vysoké štátne dotácie. Demografické zmeny a rastúce odvody by podľa odborníkov mohli ohroziť financovanie dôchodkov a viesť k deficitom v sociálnych systémoch.

Napokon, tvrdenie, že Putin chce zaútočiť na Európu, je vykresľované ako nepresné a podpora Ukrajine je často označovaná za ovplyvnenú USA. Výzva k mieru a protivojnové demonštrácie volajú po opustení čisto vojenskej stratégie agresie. Americká geopolitická stratégia, najmä za Donalda Trumpa, je popisovaná ako viac orientovaná na mier a menej konfrontačná.

Prebiehajúca diskusia o výdavkoch na zbrojenie, militarizácii a zodpovednosti za sociálne zabezpečenie bude naďalej určovať politický program v Nemecku a Európe. Keďže investície do obrany prudko rastú, otázka, aké sociálne náklady sú s tým spojené, zostáva naliehavá a nevyriešená.