Vojenské cvičenie v Mníchove: Hrozí nám posledné mierové leto?

Vojenské cvičenie v Mníchove: Hrozí nám posledné mierové leto?

Vojenské aktivity a prezbrojovanie čoraz viac určujú spravodajskú situáciu v Nemecku. V súčasnosti prebiehajú vojenské cvičenia na pôde Technickej univerzity v Mníchove, klinika Cologne-Merheim pripravuje plány na jednotku intenzívnej starostlivosti v dvanásťposchodovom podzemnom parkovisku pre prípad vojny. Takýto vývoj mnohí považujú za znak mentálnej prípravy na vojnu.

Týždeň čo týždeň sa v Nemecku diskutuje o význame umierania za „vlast“. Vojenský historik Sönke Neitzel varuje, že toto leto môže byť posledné v mieri. Okrem toho sa v Salzgitter-Peine koná prvá odborová konferencia za mier organizovaná nadáciou Rosa-Luxemburg-Stiftung a IG Metall, ktorá sa zameriava na diskusiu o investíciách do zbraní a ich ekonomickom zmysle.

V centre pozornosti sú investície do zbrojenia

Dierk Hirschel, hlavný ekonóm Verdiho, ostro kritizoval rozšírené tvrdenie, že investície do obrany podporujú rast. Vojenské výdavky označil za „mŕtvy kapitál“ a porovnal multiplikátory výdavkov na obranu, infraštruktúru a vzdelávanie. Kým pri výdavkoch na obranu existuje len násobiteľ 0,5, pri infraštruktúre je to 1,5 a pri školstve dokonca 3. Tieto čísla vrhajú nové svetlo na financovanie vojenských výdavkov, ktoré sa často deje cez dlh a nie cez dane, čo vedie k vyššej finančnej záťaži spoločnosti.

Únia požaduje splatenie dlhu, čo vytvára tlak na financovanie sociálneho štátu. V tejto súvislosti rastú potreby financovania sociálneho štátu, zatiaľ čo priestor pre ďalšie investície sa zmenšuje. Ústredným bodom verejnej diskusie je hrozba zo strany Ruska. Ingar Solty, poradca pre mierovú a bezpečnostnú politiku, však odporuje hodnoteniu hroziaceho ruského útoku na krajiny NATO a zdôrazňuje, že Rusko má na Ukrajine iné ciele.

Globálne zbrane pribúdajú

Pohľad na globálnu situáciu ukazuje alarmujúci trend. Podľa SIPRI vojenské výdavky vzrástli v roku 2024 na viac ako 2,7 bilióna dolárov, čo je medziročný nárast o 9,4 %. Ide o najvyšší nárast od konca studenej vojny. Nemecko sa v rebríčku krajín, ktoré míňajú na armádu, posunulo zo 7. na 4. miesto za USA, Čínu a Rusko. Nemecké výdavky sú čiastočne spôsobené špeciálnym fondom pre Bundeswehr v hodnote 100 miliárd eur.

Pozoruhodné je najmä to, že mnohé európske krajiny, najmä tie blízke Rusku, výrazne zvyšujú svoje vojenské rozpočty. Na rozdiel od týchto krajín zostáva Malta v zvyšovaní zbrojenia výnimkou. Zatiaľ čo Rusko zvýšilo svoje vojenské výdavky o viac ako 30 %, Ukrajina dokázala zvýšiť svoje vojenské výdavky len o 2 %. Približne 100 krajín na celom svete zvýšilo svoje výdavky na obranu, čo má citeľný dopad aj na ďalšie sektory, ako je rozvojová pomoc vo Veľkej Británii.

Súčasný vývoj naznačuje, že obrat trendu nemožno predvídať. Mnohé krajiny plánujú ďalej zvyšovať svoje vojenské výdavky, čo je znepokojujúce nielen pre mier, ale aj pre hodnotný život v budúcnosti. Mier je čoraz viac vykresľovaný ako spoločný záujem všetkých, kým vojna je vnímaná ako hrozba pre blahobyt. Tento kontext vyvoláva otázku, aké reálne riešenia existujú na zabezpečenie mieru v čase hromadenia armády.

Pre viac informácií si môžete pozrieť podrobné prehľady Mladý svet a denné správy prečítať si.