Miliardy pre armádu: Povedie prezbrojenie skutočne k riešeniu krízy?

Miliardy pre armádu: Povedie prezbrojenie skutočne k riešeniu krízy?

Vzhľadom na geopolitické napätie a prebiehajúcu diskusiu o bezpečnosti v Európe plánuje federálna vláda masívne investície do Bundeswehru. Tieto opatrenia majú za cieľ vyviesť nemeckú ekonomiku z recesie a zároveň posilniť politickú legitimitu. Na dosiahnutie týchto cieľov by sa mali výdavky na bezpečnosť a obranu zvýšiť až na 5 % hrubého domáceho produktu. Aktuálny vývoj ukazuje, že o budovanie armády sa usilujú aj mnohé iné európske štáty, najmä od ruského útoku na Ukrajinu v roku 2022. [freitag.de] uvádza, že tieto investície sú určené na vytvorenie nových pracovných miest a stimuláciu ekonomického rastu.

Štúdia Toma Krebsa a Patricka Kaczmarczyka z univerzity v Mannheime však vyjadruje pochybnosti o účinnosti týchto opatrení. Takzvaný fiškálny multiplikátor pre obranné investície je len maximálne 0,5, pravdepodobne ešte nižší. To znamená, že všeobecná populácia sotva profituje z investícií do obranného sektora, zatiaľ čo obranný priemysel by mohol profitovať z nových zákaziek. Okrem toho by investície do vzdelávania, infraštruktúry a starostlivosti o deti mohli podľa štúdie vytvárať oveľa väčšiu pridanú hodnotu. Z toho je zrejmé, že každé euro, ktoré ide do obranných investícií, chýba v sociálnych oblastiach a infraštruktúrnych projektoch.

Efekty rastu a ich limity

Kielova správa, ktorú napísal Ethan Ilzetzki, profesor na London School of Economics, zdôrazňuje politické dôsledky týchto výdavkov na obranu. Zdôrazňuje, že zvýšené výdavky na obranu nemusia nevyhnutne viesť k poklesu súkromnej spotreby, ale že úspech vlád pri udržiavaní súkromnej ekonomickej aktivity závisí od rôznych faktorov. Rastúce vojenské výdavky financované z vyšších daní by však mohli negatívne ovplyvniť rast HDP, čím by sa zintenzívnili diskusie o financovaní a prioritách. [ifw-kiel.de] zdôrazňuje, že pre vlády by mohlo byť kľúčové, aby sa viac zadlžili na financovanie dočasných dodatočných výdavkov.

Ďalším dôležitým aspektom je technologický presah, ktorý by mohol vzniknúť z domácej zbrojárskej výroby. Približne 80 percent súčasných vojenských výdavkov pochádza od spoločností mimo EÚ, čo vytvára stimul na posilnenie domáceho priemyslu. Moritz Schularick, prezident IfW Kiel, zdôrazňuje, že vývoj nových obranných technológií v Európe by mohol mať dlhodobé ekonomické účinky, ktoré presahujú len krátkodobé fiškálne výhody.

Dlhodobé perspektívy a odporúčania

Súčasná situácia si vyžaduje prispôsobenie európskej politiky výskumu a vývoja. Správa ukazuje, že USA vyčleňujú približne 16 percent svojich vojenských výdavkov na výskum a vývoj, zatiaľ čo EÚ investuje len 4,5 percenta. Zvýšenie výdavkov na obranu z 2 percent na 3,5 percenta HDP by stálo približne 300 miliárd eur ročne, ale mohlo by vyvolať podobnú súkromnú ekonomickú aktivitu. Odporúča tiež, aby všetky európske vlády organizovali a spoločne financovali svoje vojenské výdavky na úrovni EÚ s cieľom podporiť hospodársku súťaž a odborné znalosti.

V súhrne je zrejmé, že prístup federálnej vlády k zvyšovaniu investícií do obrany je dvojsečná zbraň. Na jednej strane by to mohlo krátkodobo vytvárať pracovné miesta a podporovať ekonomický rast, no na druhej strane výskumy varujú pred negatívnymi sociálnymi a ekonomickými dôsledkami tejto politiky.