Remitencie sú rekordne vysoké: Ekonomika Kosova bojuje o prežitie

Remitencie sú rekordne vysoké: Ekonomika Kosova bojuje o prežitie

V prvej polovici roku 2025 previedli Kosovčania z diaspóry do Kosova impozantných 651 miliónov eur. Ide o mierny nárast v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2024. Napriek tomuto pozitívnemu vývoju ekonómovia upozorňujú, že zvyšujúce sa remitencie nie sú znakom hospodárskeho zlepšenia, ale skôr vnútornej krízy. Safet Gërxhaliu zdôrazňuje, že väčšina remitencií sa používa na dennú spotrebu a len okrajové investície smerujú do dlhodobých projektov.

Remitencie, ktoré poskytujú významnú podporu mnohým rodinám, sú čoraz viac vnímané ako riziko. Florin Aliu zdôrazňuje, že veľké spoliehanie sa na tieto prevody ohrozuje blahobyt krajiny. Potenciálny pokles remitencií by mohol mať okamžitý negatívny vplyv na úroveň rozvoja Kosova. Odborníci preto odporúčajú vypracovať politiky zamerané na nasmerovanie týchto remitencií do výrobných sektorov a projektov trvalo udržateľného rozvoja s cieľom stabilizovať ekonomiku z dlhodobého hľadiska.

Ekonomické rámcové podmienky

Napriek rastu reálneho HDP na úrovni 4,4 % v roku 2024 sa v roku 2025 očakáva ďalší rast o 3,9 %. Tieto optimistické prognózy rastu sú však zatienené politickou neistotou doma aj v zahraničí, ktorá tlmí vyhliadky budúceho rastu. Po parlamentných voľbách vo februári 2025 nastala patová politická situácia, keďže vládna strana Vetëvendosje stratila absolútnu väčšinu.

EÚ nalieha na Kosovo a Srbsko, aby dôsledne vykonávali dohody z Bruselu a Ochridu s cieľom podporiť politickú stabilitu. V tejto súvislosti ratingová agentúra Fitch pridelila Kosovu v apríli 2024 po prvýkrát medzinárodný úverový rating „BB- so stabilným výhľadom“, čo je vnímané ako pozitívny signál pre potenciálnych investorov.

Obchodné vzťahy a odvetvia

Ekonomické správy z Kosova ukazujú pozitívny vývoj v bilaterálnom obchode, najmä s Rakúskom, v roku 2024. Ekonomický rast v Kosove je poháňaný súkromnou spotrebou, obchodnými investíciami a exportom služieb. Predovšetkým výrobný sektor zaznamenal v roku 2024 rast o 3,6 %, po ňom nasledovala dodávka energií o 7 %, veľkoobchod a maloobchod 3 % a finančné služby 4 %.

Politická stabilita za vlády premiéra Albina Kurtiho prispela k pozitívnej hospodárskej klíme pred voľbami vo februári 2025. Región však zostáva zraniteľný voči vnútorným a vonkajším výzvam, ktoré by mohli ohroziť dlhodobú ekonomickú stabilitu.

Celkovo sa o hospodárstve v Kosove objavuje zmiešaný obraz: zvyšovanie remitencií znamená pre mnohé domácnosti krátkodobú úľavu, ale základné ekonomické štruktúry si vyžadujú udržateľné riešenia, aby sa prekonal nestabilný stav hospodárstva.