Potreba šrotu v nemeckom oceliarskom priemysle: Investície potrebné hneď!

Potreba šrotu v nemeckom oceliarskom priemysle: Investície potrebné hneď!

Aktuálna štúdia Univerzity Ernsta Abbe Jena analyzuje budúce potreby šrotu v nemeckom oceliarskom priemysle do roku 2045. Publikáciu, ktorá sa uskutočnila 11. júla 2025, vypracovali prof. Dr. Frank Pothen, Maik Hartung a Carolin Hundt. Štúdia kvantifikuje potrebné požiadavky na šrot v deviatich rôznych scenároch a ukazuje, že dostupnosť oceľového šrotu v Nemecku sa odhaduje ako dostatočná na pokrytie rastúceho dopytu. Zdôrazňuje však dôležitú výzvu investovania do vysokokvalitného šrotu, najmä pre elektrické výrobné postupy, ako sú elektrické oblúkové pece, čo by mohlo viesť k nedostatku, ak sa neinvestuje do zberu, triedenia a spracovania. Združenia ako BDSV, bvse a VDM preto žiadajú neodkladnú investičnú podporu zo strany politiky a priemyslu s cieľom implementovať potrebné technológie.

Generálny riaditeľ BDSV Guido Lipinski zdôrazňuje naliehavosť rozvoja moderných spracovateľských závodov a technológií zabezpečenia kvality. Zdôrazňuje tiež potrebu investičných záruk a dlhodobých dohôd o odbere s oceliarskym priemyslom, aby sa zabezpečila ekonomická bezpečnosť financovania takýchto projektov. Toto je obzvlášť dôležité v kontexte transformácie oceliarskeho priemyslu, keďže štúdia poskytuje solídny základ pre diskusiu o budúcich dodávkach surovín v tomto odvetví.

Očakávania a výzvy

Hoci sa neočakáva všeobecný nedostatok šrotu, existujú obavy, že nedostatok kvalitného šrotu by mohol nastať bez včasnej investície do príslušných technológií. Spolupráca medzi priemyslom recyklácie ocele a oceliarskym priemyslom sa považuje za kľúčový pre zabezpečenie dodávok surovín a dosiahnutie ambicióznych klimatických cieľov. Využitie šrotu pri výrobe ocele výrazne znižuje emisie CO2, čo má pre priemysel kľúčový význam.

Výsledky štúdie ukazujú, že oceliarsky priemysel chce do roku 2045 vyrábať klimaticky neutrálne. Každá tona pretaveného oceľového šrotu sa považuje za opatrenie na zamedzenie približne 1,66 tony CO2 v porovnaní s primárnou výrobou. Vzhľadom na to, že oceliarsky priemysel už v Nemecku spôsobuje približne tretinu priemyselných emisií CO2, sú tieto ambície obzvlášť dôležité.

Zrušte prognózy dopytu

Štúdia predpovedá, že dopyt po šrote v roku 2030 by mohol byť medzi 17 a 22,7 milióna ton, zatiaľ čo v roku 2045 sa odhaduje, že bude okolo 14,9 až 27,6 milióna ton. Za zmienku stojí najmä potreba vysokokvalitného šrotu, ktorá sa odhaduje na 4,3 až 7,7 milióna ton v roku 2030 a 2,7 až 10,1 milióna ton v roku 2045. Dostupnosť oceľového šrotu sa však vo väčšine scenárov považuje za dostatočnú za predpokladu, že sa prijmú opatrenia na zlepšenie zberu, triedenia a spracovania a na zachovanie možností dovozu.

Autori štúdie odporúčajú, aby sa požiadavky na šrot kvantifikovali aj na európskej úrovni s cieľom vyvinúť komplexnú stratégiu na pokrytie budúcich požiadaviek v oceliarskom priemysle a podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť odvetvia.