Durínsko si plánuje požičať viac ako 1 miliardu eur – riskantná stávka!

Durínsko si plánuje požičať viac ako 1 miliardu eur – riskantná stávka!

Erfurtská obchodná a priemyselná komora (IHK) je znepokojená dlhovými plánmi vlády Durínska, ktoré sú určené na podporu rastu a infraštruktúry. V rámci dvojitého rozpočtu na roky 2026/27 plánuje krajina prevziať nový dlh viac ako miliardu eur, pričom šéfka IHK Cornelia Haase-Lerch zdôraznila riziká týchto opatrení. nahlas thueringen.de Na rok 2026 sa plánuje nový dlh okolo 600 miliónov eur a na rok 2027 okolo 500 miliónov eur.

IHK požaduje solídnu finančnú politiku a jasné priority pre investície. Durínsko už teraz zápasí s rozpočtovými problémami, ktoré vyplývajú okrem iného z vysokého dlhu a osobných výdavkov. Haase-Lerch upozorňuje, že naliehavo potrebné investície do infraštruktúry, digitalizácie, vzdelávania a zabezpečenia kvalifikovaných pracovníkov sú odsúvané do úzadia, pričom zároveň hrozí, že skryté dlhy podkopú dôveru v rozpočet.

Investičný program a finančná zodpovednosť

Štát Durínsko plánuje do roku 2029 realizovať investičný program pre obce v hodnote jednej miliardy eur. Tento program financuje Durínska rozvojová banka, ktorá má obciam každoročne poskytnúť pôžičky vo výške 250 miliónov eur. Štát sa rozhodol pokryť aj úroky a splátky z týchto komunálnych pôžičiek, ktoré by ročne stáli 71 miliónov eur počas 20 rokov.

Ministerka financií Katja Wolfová podčiarkuje dôležitosť investícií, aby sme sa dostali zo súčasnej fázy stagnácie. Na uľahčenie tohto požičiavania vykonala federálna vláda zmeny v dlhovej brzde, ktoré umožňujú federálnym štátom brať si viac pôžičiek. Aj to by malo Durínsku pomôcť dosiahnuť vyrovnané rozpočty bez nových dlhov v strednodobom horizonte, do roku 2029, podľa informácií z stern.de sa objaví.

Riziká a diskusia o modeloch financovania

Začína sa aj diskusia o alternatívnych modeloch financovania projektov verejných budov. IHK varovala, že plánovaný presun investičného bremena do budúcich finančných rokov zo strany Durínskej rozvojovej banky so sebou nesie značné riziká. Dá sa očakávať, že obce sa môžu samy rozhodnúť, do ktorých oblastí investujú, musia však preukázať, že prostriedky nie sú použité na iné účely.

Celkovo zostáva situácia v Durínsku napätá, v neposlednom rade kvôli obavám o budúci rozpočet a potrebe zachovať finančnú disciplínu v dôvere verejnosti. Prebiehajúce diskusie o dlhovej politike určite zostanú ústrednou témou v nasledujúcich rokoch.