Sociálne združenia požadujú miliardy na sociálnu infraštruktúru!
Charitatívne organizácie požadujú miliardové investície do sociálnej infraštruktúry a ochrany klímy na riešenie naliehavých výziev.
Sociálne združenia požadujú miliardy na sociálnu infraštruktúru!
Diskusia o naliehavo potrebných investíciách do sociálnych a infraštruktúrnych projektov v Nemecku naberá na obrátkach. Sociálne združenia sa písomne obrátili na federálneho ministra financií Klingbeila a ministra kancelára Freiho a žiadajú miliardové investície do sociálnych inštitúcií. Táto iniciatíva celonárodnej pracovnej skupiny zloženej z organizácií ako Nemecký Červený kríž, Diakonie a Caritas poukazuje na to, že v posledných rokoch došlo k značnému zablokovaniu investícií. Štátne poplatky za výkon pokrývajú nahlas Deutschlandfunk len prevádzkové náklady, z čoho je zrejmé, že je potrebné konať.
Potreba nielen renovácií šetrných ku klíme, ale aj digitálnej dostupnosti sociálnych ponúk je mimoriadne naliehavá. Na splnenie týchto požiadaviek je od roku 2026 potrebný program financovania vo výške viac ako desať miliárd eur. Správa o stave nevybavených investícií tiež upozorňuje na dôležitosť sociálnej infraštruktúry, aby bolo možné čeliť budúcim výzvam.
V centre pozornosti ochrana klímy a infraštruktúra
Zároveň existujú požiadavky, ktoré sa dotýkajú celej oblasti verejných investícií. Odborníci požadujú, aby nemecký štát v najbližších desiatich rokoch investoval do infraštruktúry, ekonomiky a spoločnosti ročne okolo 60 miliárd eur. To by do polovice 30. rokov 20. storočia predstavovalo celkovo približne 600 miliárd eur. Cieľom týchto investícií je vyriešiť zaostávanie investícií v obciach a dosiahnuť pokrok v oblasti vzdelávacej infraštruktúry, energetických a dopravných sietí a dekarbonizácie. Tieto informácie vychádzajú zo štúdie IMK Nadácie Hansa Böcklera a IW, ktorá sa dnes prezentuje v Berlíne a podčiarkuje naliehavosť verejných investícií od roku 2019. Krízy od roku 2020 situáciu ešte viac zhoršili a spôsobili stagnáciu celkovej hospodárskej situácie, čo viedlo k neistote ohľadom dodávok energie a slabému rastu z demografických dôvodov.
Štúdia ukazuje, že je potrebné vziať do úvahy aj investície obcí do prispôsobenia sa zmene klímy, aby sa zabránilo hrozbe škôd spôsobených zmenou klímy. Ústrednú úlohu zohrávajú opatrenia na ochranu klímy, ako sú energeticky účinné renovácie budov a rozšírenie verejnej dopravy. Konkrétne čísla podporujú potrebu investícií do rôznych oblastí: celkovo sa plánuje 177 miliárd eur na meškanie mestskej obnovy, 13 miliárd eur na adaptáciu na zmenu klímy, 200 miliárd eur na ochranu klímy, 127 miliárd eur na dopravné trasy a miestnu verejnú dopravu, 42 miliárd eur na vzdelávaciu infraštruktúru a 37 miliárd eur na sociálne bývanie.
Stratégie financovania a reformy dlhovej brzdy
Tieto investície budú financované z potreby úverov. V tejto súvislosti existujú návrhy na reformu dlhovej brzdy s cieľom vytvoriť potrebný priestor pre nové úvery. Diskutuje sa aj o vytvorení špeciálneho fondu infraštruktúry s cieľom včasnej realizácie dodatočných investícií. Dôležitosť rýchleho jednania je čoraz jasnejšia: s cieľom čeliť hroziacej stagnácii a znížiť náklady na dekarbonizáciu sú nevyhnutné včasné investície. V ročnom finančnom plánovaní sa musia zohľadniť aj priebežné prevádzkové náklady, aby sa zaručila udržateľnosť projektov.
Stručne povedané, existuje jasný smer: Na splnenie výziev budúcnosti sú potrebné obrovské finančné zdroje, a to ako v sociálnom sektore, tak aj na infraštruktúru. Len spoločným úsilím a rozhodným konaním možno dosiahnuť dôležitý pokrok v nadchádzajúcich transformáciách.