Federálna vláda plánuje dôchodkovú reformu: Živnostníci by mali byť zahrnuté!

Federálna vláda plánuje dôchodkovú reformu: Živnostníci by mali byť zahrnuté!

Debata o reforme dôchodkového poistenia v Nemecku naberá na obrátkach. Nemecká dôchodková poisťovňa je v súčasnosti za začlenenie samostatne zárobkovo činných osôb do zákonného dôchodkového fondu. Prezidentka Gundula Roßbach zdôrazňuje, že väčšia komunita prispievateľov umožňuje solidárne prerozdeľovanie v spoločnosti. Toto opatrenie je upravené v koaličnej zmluve a považuje sa za nevyhnutné na zabezpečenie udržateľnosti dôchodkového poistenia. Zároveň však panuje skepsa ohľadom zapojenia štátnych zamestnancov, čo je proces, ktorý Roßbach označuje za zdĺhavý a ľahko plánovateľný.

Zásadným bodom diskusie o dôchodkovej reforme je možný potenciál pozitívnych efektov financovania v priebežnom systéme, ktorý by mohol nastať v prípade, ak by do povinného poistenia boli doteraz nepoistení mladší živnostníci. U štátnych zamestnancov je však situácia zložitejšia. Roßbach poukazuje na príklad Rakúska, kde prechod do dôchodkového fondu trvá minimálne jeden pracovný život. Na financovanie dnešných dôchodkov by sa museli použiť len príspevky zainteresovaných štátnych zamestnancov, čo by v krátkodobom horizonte nemalo pozitívny finančný vplyv na dôchodkové poistenie.

Politické kontroverzie a odpor

Diskusiu podporujú aj vyjadrenia ministerky práce a sociálnych vecí Bärbel Basovej (SPD), ktorá tiež navrhla začlenenie štátnych zamestnancov, politikov a živnostníkov do dôchodkového fondu. Tento návrh však naráža na odpor v rámci únie, ktorú zastupuje šéf kancelárky Thorsten Frei (CDU). Frei argumentuje, že návrh nie je ukotvený v koaličnej zmluve a nepredstavoval by životaschopný model financovania.

Bärbel Bas svoj plán odôvodňuje potrebou zlepšiť príjmy zákonného dôchodkového poistenia. Tento názor nezdieľa každý. Nemecké združenie štátnej služby návrh rázne odmietlo, ľavica a sociálne združenie VdK ho vítajú. Ekonómka Monika Schnitzer podporuje začlenenie štátnych zamestnancov do dôchodkového systému, no stále vidí potrebu reformy dôchodkového systému.

Riziká a alternatívy

Ekonómovia však varujú, že zahrnutie štátnych zamestnancov by mohlo krátkodobo odbremeniť dôchodkové fondy, no z dlhodobého hľadiska by mohlo viesť k vyšším odvodom. Alternatívny návrh ekonómov počíta s tým, že štátni zamestnanci a zamestnanci budú platiť do rôznych dôchodkových fondov, ktoré sa však riadia rovnakými základnými pravidlami. Poukazuje sa tiež na to, že reforma dôchodkov štátnych zamestnancov v Nemecku má ústavné prekážky, ktoré si vyžadujú rozhodnutie federálnej a krajinskej vlády.

Diskusiu o dôchodkovej reforme umocňuje fakt, že priemerný dôchodok v Nemecku je po 45 rokoch poistenia okolo 1200 eur v hrubom, pričom štátni zamestnanci dostávajú cez 3000 eur v hrubom. Táto nerovnosť by sa mohla potenciálne znížiť zahrnutím všetkých profesijných skupín do dôchodkového poistenia, zostáva však citlivou témou politickej agendy.

Ďalšie kroky ukážu, či sa podarí dosiahnuť konsenzus v pripomienkach rôznych politických aktérov, alebo či rozdiely zostanú neprekonateľné. Diskusia o začlenení živnostníkov a štátnych zamestnancov je nielen ekonomickou, ale aj sociálnou otázkou, o ktorej sa musí diskutovať aj v budúcnosti. Viac informácií o tom nájdete v správach z Správy MM a Merkúr.