Skrátenie pracovného času ako kľúč k prerozdeleniu bohatstva

Skrátenie pracovného času ako kľúč k prerozdeleniu bohatstva

V súčasných diskusiách o dobrej práci je čoraz dôležitejšia diskusia o skrátení pracovného času. Odbory dlhodobo volajú po skrátení pracovného času s plnou náhradou miezd ako ústredného prvku bojov v oblasti pracovnej politiky. Táto požiadavka na 35, 32 alebo dokonca 28-hodinové týždne má za cieľ nielen splniť želania mnohých ľudí získať viac voľného času, ale rieši aj vzťah medzi platenou a neplatenou opatrovateľskou prácou.

Diskusia o skrátení pracovného času otvára aj otázku budúceho ekonomického systému. Má byť budúcnosť založená na pokračovaní priemyselnej a rastovej ekonomiky, alebo sa usilujeme o sociálno-ekologickú transformáciu, ktorá dôsledne formuje ekonomické štruktúry založené na ekologickej a sociálnej kompatibilite?

Za otázkou pracovného času sa skrýva zásadný systémový konflikt o spravodlivé rozdelenie vytvoreného bohatstva. Zástancovia sociálno-ekologickej transformácie zdôrazňujú, že spravodlivé prerozdelenie bohatstva je nevyhnutné. Príklady, ako je potreba kratšieho pracovného času v odvetviach so zvyšujúcou sa automatizáciou a digitalizáciou, ilustrujú dôležitosť spravodlivej distribúcie.

Hnutie za kratší pracovný čas už dosiahlo úspechy, ako napríklad zavedenie zníženej práce na plný úväzok v niektorých odvetviach. Štúdie ukazujú, že 81 percent zamestnancov na plný úväzok má pozitívny vzťah k štvordňovému týždňu s plnou náhradou mzdy. Táto diskusia poukazuje na rastúcu potrebu mnohých ľudí po viac voľného času.

Konflikt týkajúci sa skráteného pracovného času by sa mohol stať ústrednou oblasťou rokovaní o formovaní sveta podnikania a práce v budúcnosti. Uvidí sa, ako sa bude vyvíjať diskusia o prerozdeľovaní práce a bohatstva s cieľom nájsť rovnováhu medzi blahobytom a sociálnou spravodlivosťou.