Jadrové rozhovory zrušené: Irán reaguje na izraelské letecké útoky!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Plánované jadrové rozhovory medzi Iránom a USA v Ománe boli zrušené. Izrael útočí na iránske jadrové zariadenia.

Die geplanten Atomgespräche zwischen Iran und USA in Oman wurden abgesagt. Israel greift iranische Atomanlagen an.
Plánované jadrové rozhovory medzi Iránom a USA v Ománe boli zrušené. Izrael útočí na iránske jadrové zariadenia.

Jadrové rozhovory zrušené: Irán reaguje na izraelské letecké útoky!

Napäté vzťahy medzi Iránom a Izraelom naďalej eskalujú, zatiaľ čo plánované americko-iránske jadrové rozhovory v Ománe boli zrušené. nahlas Juhonemecké noviny Ománsky minister zahraničných vecí Badr al-Bussaidi potvrdil zrušenie rozhovorov a zdôraznil dôležitú úlohu Ománu ako sprostredkovateľa. Cieľom rokovaní bolo pôvodne diskutovať o implementácii viedenskej jadrovej dohody z roku 2015, ale napätie zostáva vysoké.

Paralelne s diplomatickými neúspechmi Izrael od piatkového rána podniká rozsiahly letecký útok na iránske jadrové zariadenia. Cieľom tejto operácie s názvom „Rising Lion“ je znížiť jadrovú hrozbu Iránu a zastaviť jeho jadrový program. Tento preventívny úder, ako napr RND sa zameriava na kľúčové jadrové zariadenia, vojenské základne a vedcov.

Útoky a protireakcie

V sobotu večer Irán reagoval na izraelské útoky vypálením stoviek rakiet a bezpilotných lietadiel smerom k Izraelu, ktoré zasiahli oblasť Tel Avivu. Irán vnímal izraelské nálety ako vyhlásenie vojny, čo poukazuje na hlboké napätie, ktoré medzi oboma krajinami existuje. Tieto útoky prichádzajú na pozadí, že Izrael, USA a ďalšie západné krajiny sa obávajú, že Irán by mohol tajne vyvinúť jadrové zbrane.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE) je znepokojená vývojom v iránskom jadrovom programe. Hoci nebolo možné zistiť žiadne jadrové žiarenie, postúpenie prípadu Bezpečnostnej rade OSN by mohlo mať pre Irán politické a ekonomické dôsledky. Irán v posledných mesiacoch zvýšil obohacovanie uránu až na 60 percent, čo je nebezpečne blízko k hranici 90 percent, ktorá je potrebná pre jadrové zbrane.

Politické pozadie a cesta vpred

Konflikt má hlboké historické korene. Od islamskej revolúcie v roku 1979 sú USA považované za úhlavného nepriateľa Iránu. Jednostranné odstúpenie USA za prezidenta Trumpa od viedenskej jadrovej dohody v roku 2018 a následné sankcie ešte viac zvýšili napätie. V 50. rokoch 20. storočia bol pôvodne spustený iránsky jadrový program s podporou Spojených štátov a neskôr Ruska, kým sa táto spolupráca v porevolučnom období prerušila.

Iránske obyvateľstvo trpí nielen geopolitickým napätím, ale aj ekonomickou situáciou, ktorá je charakteristická medzinárodnými sankciami. Vysoká inflácia a rozšírená chudoba sú každodennými spoločníkmi mnohých Iráncov. Návrat k diplomatickému prístupu k riešeniu jadrového sporu sa v súčasnosti javí ako ťažko možný bez zásadných reforiem a deeskalácie na geopolitickej úrovni.