Čínska klimatická politika 2025: bod obratu alebo slepá ulička pre Zem?

Čínska klimatická politika 2025: bod obratu alebo slepá ulička pre Zem?

Globálna klimatická politika je v rozhodujúcom bode obratu, keďže teploty stúpajú a extrémne poveternostné javy pribúdajú. Zo svojej medzinárodnej zodpovednosti v tejto súvislosti opäť ustupujú USA, ktoré čoraz viac upozorňujú na Berlín, Brusel a Peking. V úsilí o dosiahnutie cieľa 1,5 stupňa Parížskej klimatickej dohody zohráva kľúčovú úlohu najmä klimatická politika Číny. Čína, ktorá sa v roku 2006 stala najväčším producentom skleníkových plynov na svete, v súčasnosti predstavuje 30 % celosvetových emisií skleníkových plynov a 28 % emisií CO2 s emisiami na obyvateľa 10,1 tony, čo je porovnateľné s vyspelými krajinami OECD a je nad priemerom EÚ.

Zlom v klimatickej politike Číny by sa mohol dosiahnuť v roku 2025, keďže emisie CO2 by mohli po prvýkrát potenciálne klesnúť, a to aj napriek rastúcemu dopytu po energii. Je to v súlade s pripravovaným 15. päťročným plánom Číny, ktorého aktualizované národné klimatické ciele (NDC) musia byť predložené Organizácii Spojených národov do februára 2025. Tieto ciele budú formovať čínsku klimatickú politiku do roku 2035 a určia, či parížske klimatické ciele zostanú realistické.

Klimatické ciele Číny a medzinárodná zodpovednosť

Tento vývoj prichádza v čase, keď čínske mestá trpia silným znečistením ovzdušia, čo možno čiastočne považovať za hnaciu silu opatrení v oblasti klimatickej politiky. Politika reforiem a otvárania sa Deng Xiaopinga, ktorá sa začala približne pred 40 rokmi, viedla k obrovskému hospodárskemu rastu a umožnila stovkám miliónov ľudí uniknúť chudobe. Tento rast bol však sprevádzaný aj masívnym nárastom znečistenia životného prostredia, ktoré prispelo ku globálnemu otepľovaniu. Spotreba uhlia v Číne sa od roku 1965 zvýšila viac ako desaťnásobne a krajina produkuje a spotrebúva viac ako polovicu svetového uhlia.

V kontexte pripravovanej šablóny NDC je kľúčové, aby Nemecko a EÚ prevzali aktívnejšiu úlohu v klimatickej diplomacii. Najmä po stiahnutí USA by Nemecko mohlo pôsobiť ako most v dialógu s Čínou. Aby však Nemecko kládlo na Čínu dôveryhodné požiadavky, musí presadzovať svoje vlastné klimatické ambície. Boj proti zmene klímy je brzdený vnútornými výzvami v rámci EÚ a Nemecka, čo zvyšuje naliehavosť strategického konania v oblasti klimatickej politiky.

Úloha Číny v medzinárodnej ochrane klímy

Rozhodnutia Číny v tomto roku budú mať významný vplyv na to, či sa podarí splniť cieľ 1,5 stupňa. Napriek zvýšeným investíciám do obnoviteľnej energie je krajina naďalej silne závislá od uhlia, pričom v roku 2020 bude spustených 29 GW nových uhoľných elektrární a ďalších 200 GW sa plánuje na roky 2021-2025. Takéto rozhodnutia by mohli ohroziť dosiahnutie cieľov, najmä vzhľadom na to, že Čína sa naďalej považuje za rozvojovú krajinu, a preto požaduje globálnu klimatickú spravodlivosť.

Nemeckí federálni politici musia hlbšie pochopiť význam Číny v klimatickej politike a zároveň využiť čas na urýchlenie svojich krokov. Technické inovácie by sa mali začleniť do čínskej klimatickej stratégie, aby sa ciele v oblasti klímy efektívne dosiahli. Vedúca skupina Číny na zlepšenie energetickej účinnosti a spustenie celoštátneho systému obchodovania s emisiami v roku 2021 sú kroky správnym smerom, ale závislosť od fosílnych palív zostáva obrovskou výzvou.

Nadchádzajúce mesiace sú pre európsku klimatickú diplomaciu kľúčové, najmä vzhľadom na septembrové predloženie NDC zo strany Číny. Je jasné, že bez ambicióznej klimatickej politiky Číny nie je možné dodržať hranicu 1,5 stupňa.

Celkovo je jasné, že úloha Číny v medzinárodnej ochrane klímy je nenahraditeľná. Zoznam na sledovanie klímy sa bude naďalej sprísňovať, pretože globálna komunita čaká na to, ako Peking zareaguje na globálne výzvy a aké kroky podnikne na zníženie emisií uhlíka. Čína aj medzinárodné spoločenstvo čelia výzve nájsť rovnováhu medzi hospodárskym rastom a ochranou životného prostredia, aby sa zabezpečila udržateľná budúcnosť.