Nemecko v zlomovom bode: Zelená oceľ v ohrození – kto vydrží?

Nemecko v zlomovom bode: Zelená oceľ v ohrození – kto vydrží?

Oceliarsky priemysel je považovaný za jedného z najväčších producentov CO2 na svete. Aby sa zvýšili normy šetrné k životnému prostrediu, mnohí výrobcovia ocele sa obracajú na výrobu „zelenej ocele“, ktorá sa vyrába zo zeleného vodíka. Ohlásené rozhodnutie spoločnosti ArcelorMittal odstúpiť od veľkého projektu udržateľnej ocele však vyvoláva obavy v tomto odvetví. Tento projekt pôvodne vzbudzoval veľké nádeje na bezemisnú výrobu bez použitia uhlia a napriek financovaniu vládou vo výške približne 1,3 miliardy eur je teraz projekt pozastavený. Podľa správ sa to považuje za varovný signál pre politikov a priemysel rádio jedna.

Hoci ArcelorMittal svoje zapojenie do projektu ukončil, ďalšie spoločnosti ako Thyssenkrupp Steel, Salzgitter AG a Saarstahl sa svojich plánov držia. Tieto spoločnosti však čelia významným problémom, najmä nedostatku vodíkovej infraštruktúry. Potrebné potrubia a elektrolyzéry nie sú dostatočne vyvinuté na zabezpečenie komplexného prechodu na surovú oceľ, ako napr ZDF dnes nahlásené.

Výzvy výroby zelenej ocele

Cesta k zelenej oceli je spojená s vysokými nákladmi. V prípade spoločnosti Thyssenkrupp sa odhaduje, že dodatočné ročné náklady by mohli predstavovať 300 až 400 miliónov eur. Okrem toho dochádza k znižovaniu nákladov na vodík pomalšie, než sa očakávalo, čím je rozdiel medzi ekologickým a nízkouhlíkovým vodíkom väčší, ako sa pôvodne predpokladalo. Nedostatok záväzných záruk nákupu a trh so zelenou oceľou, ktorý ešte nefunguje, situáciu ešte sťažujú.

Ekonóm Andreas Löschel z Ruhr University Bochum vyjadruje vážne pochybnosti o uskutočniteľnosti transformácie na zelenú oceľ v globálnej konkurencii. Upozorňuje, že komplexná vodíková sieť bude dostupná najskôr v roku 2029. Až do tohto bodu je Nemecko závislé od dovozu vodíka. Okrem toho obchodné clá, ako napríklad 25 % clá na európsku oceľ v USA, zaťažujú situáciu európskeho oceliarskeho priemyslu.

Príležitosti a vyhliadky

Napriek týmto náročným okolnostiam ministerka hospodárstva Severného Porýnia-Vestfálska Mona Neubaur zdôrazňuje príležitosti, ktoré prináša prechod na zelenú oceľ. Tvrdí, že by to mohlo umožniť udržateľný rast a pozitívny príspevok k ochrane klímy. Löschel však zároveň upozorňuje, že obyčajná dôvera v sľuby a financovanie nestačí. Na skutočné uskutočnenie transformácie je potrebný jasný kurz priemyselnej politiky s menej reštriktívnymi rámcovými podmienkami.

Nemecký sen o zelenej oceli je teda v ohrození, no zatiaľ neskrachoval. Niekoľko nasledujúcich rokov bude kľúčových pri vytváraní potrebnej infraštruktúry a trhov pre úspešnú implementáciu.