Správa Enrica Lettu o budúcnosti vnútorného trhu: megalománia alebo presná analýza?

Správa Enrica Lettu o budúcnosti vnútorného trhu: megalománia alebo presná analýza?

Enrico Letta vo svojej správe o budúcnosti vnútorného trhu predstavuje určitú paralelu k Jacquesovi Delorsovi, ktorého správa v 80. rokoch 20. storočia pripravila pôdu pre dobudovanie vnútorného trhu v roku 1992. Porovnanie však naznačuje miernu aroganciu. Lettova analýza je v podstate správna. Svet sa odvtedy veľmi zmenil, rovnako ako EÚ, ktorá sa výrazne rozrástla. Vnútorný trh však nie je ani zďaleka dokončený; najmä európsky kapitálový trh stále úplne chýba. Lettove konkrétne návrhy na úniu kapitálových trhov teda zasiahli, no stretávajú sa s kontroverznými názormi. Nebolo by to inak ani pri iných otázkach, ako je napríklad nepriamy dopyt po zdieľaných dlhoch.

Letta môže mať v niektorých bodoch pravdu, zatiaľ čo niektoré jeho výzvy na nové financovanie EÚ sú kontroverzné. Letta však nemožno považovať za druhého Delorsa, keďže dnešné vedenie EÚ nedostáva rovnakú podporu ako Delors od Kohla a Mitterranda. To však nemusí byť nevyhnutne vnímané negatívne. To len ukazuje, že napriek inovatívnym prístupom Letta nemá rovnakú politickú podporu ako jeho historický vzor. Lettove návrhy na ďalší rozvoj vnútorného trhu a únie kapitálových trhov sú nepochybne dôležité, predstavujú však len čiastkový aspekt zložitých výziev, ktorým EÚ čelí. Letta preto inicioval dôležitú diskusiu, ktorá povedie k ďalším debatám o budúcnosti Európskej únie a jej ekonomickej integrácii.