Summit EÚ v Bruseli: spor o zbrane a peniaze pre Európu!

Lídri EÚ dosiahli na summite v Bruseli dohodu o nákupe nových zbraní na posilnenie obranyschopnosti Európy. Toto rozhodnutie víta Európska komisia, ktorá odhaduje, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov bude potrebné investovať ďalších 500 miliárd eur do projektov vyzbrojovania, aby sa dosiahli ciele, akými sú európska protivzdušná obrana a zabezpečenie východných hraníc. Dve hlavné otázky však zostávajú nejasné: Kto by mal vyrábať vojenské vybavenie a ako bude zaručené jeho financovanie?

Summit sa konal v Palais d’Egmont s cieľom vytvoriť dôvernú atmosféru. Počas diskusie sa hovorilo aj o výzve amerického prezidenta Donalda Trumpa, aby krajiny NATO zvýšili svoje výdavky na obranu na 5 % HDP. Kancelár Olaf Scholz v tejto súvislosti poznamenal, že Nemecko sotva plní kvótu NATO, zatiaľ čo siedmim krajinám EÚ to chýba.

V centre pozornosti európske výdavky na obranu

V kontexte prebiehajúcej vojny na Ukrajine vykazujú obranné rozpočty členských krajín EÚ na rok 2024 jasnú tendenciu zvyšovania. Tento prístup je formovaný geopolitickým napätím, záväzkami NATO a národnými prioritami. Poľsko sa napríklad rozhodlo zvýšiť svoje výdavky na obranu na 3 % HDP. K hranici 2 % sa snažia dostať aj ďalšie krajiny ako Slovensko, Slovinsko, Lotyšsko a Rumunsko. Rumunsko zvýšilo svoj rozpočet na rok 2022 o 14 %.

Výzvy francúzsko-nemeckého partnerstva sú tiež jasné, najmä v obranných projektoch, akými sú Future Combat Air System (FCAS) a Main Ground Combat System. Európsky obranný fond v hodnote 8 miliárd eur na roky 2021 – 2027 má za cieľ posilniť obrannú technológiu a priemysel, zatiaľ čo vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve a Poľsku sa plánuje výrazné zvýšenie rozpočtu. Nemecko má v úmysle vyčleniť ďalších 100 miliárd eur na dosiahnutie cieľa NATO vo výške 2 % HDP.

Ústrednou témou zostáva aj diskusia o financovaní nových zbraní. Prezident Macron požaduje viac európskeho financovania a pridelenie zdieľaného dlhu, zatiaľ čo Nemecko, Holandsko a Rakúsko sú proti. Scholz dal jasne najavo, že pre EÚ nebude spoločný dlh. Diskutuje sa aj o možnom preorientovaní Európskej investičnej banky na umožnenie financovania zbraní, čo však naráža na odpor, keďže banka je známa najmä ako „klimatická banka“.

Tento vývoj naznačuje hlboký posun v obrannej stratégii Európy, posilnený geopolitickou realitou a tlakom na NATO, aby presadzovalo jednotnú obrannú politiku. Uvidí sa, ako budú členské štáty EÚ reagovať na vznikajúce výzvy.