EÚ dáva Putinovi ultimátum – ak sa vojna rozšíri, hrozia nové sankcie!

EÚ dáva Putinovi ultimátum – ak sa vojna rozšíri, hrozia nové sankcie!

EÚ v dôsledku vojny na Ukrajine výrazne zvýšila tlak na Rusko. 15. mája 2025 bol ohlásený nový balík sankcií, konkrétne zameraný na ruskú tieňovú flotilu, ktorá zohráva kľúčovú úlohu pri vyhýbaní sa západným sankciám. Tlak na prezidenta Vladimira Putina zvyšuje aj ultimátum, ktoré Nemecko dalo ohľadom prímeria.

10. mája 2025 sa na Ukrajine stretli hlavy štátov a vlád z Nemecka, Francúzska, Veľkej Británie a Poľska. Vyzvali na bezpodmienečné prímerie na 30 dní od budúceho pondelka. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov však ultimátum odmietol ako neprijateľné. Putin na druhej strane povedal, že je pripravený na priame rokovania s Ukrajinou, ale spochybnil výzvu na prímerie. Zdá sa, že ukrajinský prezident Zelenskyj je ochotný hovoriť, ale trval na dodržiavaní prímeria.

Sankcie proti Tieňovej flotile

Očakáva sa, že nový balík sankcií zverejnený 14. mája 2025 bude obsahovať ďalekosiahle opatrenia proti ruskej tieňovej flotile. Táto flotila, zložená z chátrajúcich tankerov, je kľúčová na to, aby umožnila Rusku pokračovať vo vývoze veľkého množstva ropy, plynu, ukrajinského obilia a ukradnutého koksovateľného uhlia a zároveň sa vyhnúť západným sankciám. Podľa Frankfurter Rundschau Podrobnosti balíka by mohli zahŕňať rozšírenie sankcií na 100 lodí a viac ako 50 ľudí a spoločností vrátane piatich z Číny.

Okrem toho bolo 200 ďalším lodiam zakázané zastavovať sa v prístavoch EÚ. Prevádzkovatelia týchto lodí už nebudú môcť využívať služby európskych spoločností. 30 hospodárskych subjektov už utrpelo obmedzenia vývozu, zatiaľ čo 75 ďalších ľudí a spoločností bolo vylúčených z podnikania v EÚ. Sankcie uvalené na Tieňovú flotilu už viedli k tomu, že Čína uzavrela niektoré prístavy pre ruské tankery.

Vplyv na ruskú ekonomiku

Predchádzajúce sankcie znížili príjmy ruskej ropy a zemného plynu o viac ako tretinu od roku 2022. V roku 2024 tržby ruského ropného a plynárenského priemyslu vzrástli o 26 % na 11,1 bilióna rubľov, ale zaostali za očakávaniami. Súčasný rozpočtový deficit Ruska je teraz 3,49 bilióna rubľov.

Plánované opatrenia EÚ by mohli ďalej zaťažiť aj ruský energetický sektor, vrátane možnosti úplného zastavenia dovozu plynu z Ruska. V súčasnosti približne 20 % zemného plynu používaného v EÚ pochádza z Ruska. Úplné zastavenie by mohlo mať pre krajinu vážne, ďalekosiahle ekonomické dôsledky. Okrem toho sa diskutuje aj o nových sankciách voči ruskému bankovému sektoru, ako je napríklad ďalšie oddelenie od bankového systému Swift.

Kancelár Friedrich Merz dal jasne najavo, že v prípade nedostatočného pokroku v rozhovoroch medzi Ukrajinou a Ruskom sa zvážia nové sankcie. EÚ tak dáva najavo svoje odhodlanie posilniť svoju pozíciu v konflikte a presvedčiť Rusko, aby prehodnotilo svoj prístup.