Suche
Mein Konto
Spor o dovolenku v Šlezvicku-Holštajnsku: biznis alebo tradícia?
V Nemecku sa diskutuje o tom, či by sa mali zrušiť štátne sviatky, aby sa zvýšil HDP a vyriešili sa ekonomické problémy.
Spor o dovolenku v Šlezvicku-Holštajnsku: biznis alebo tradícia?
V súčasnej diskusii o štátnych sviatkoch v Nemecku sú ekonomické aspekty čoraz dôležitejšie. Moritz Schularick, prezident Kielského inštitútu pre svetovú ekonomiku, je za zrušenie niektorých štátnych sviatkov s cieľom zlepšiť ekonomickú situáciu. V Šlezvicku-Holštajnsku sa o tomto návrhu diskutuje kontroverzne, s argumentmi pre a proti konfliktom.
Štúdie ukazujú, že zrušenie štátneho sviatku by podľa Nemeckého ekonomického inštitútu v Kolíne nad Rýnom mohlo zvýšiť hrubý domáci produkt (HDP) až o 8,6 miliardy eur. Dodatočný objem práce by mohol predstavovať 0,2 percenta HDP. Zdá sa, že túto myšlienku berú ekonómovia vážne, pretože ju považujú za potenciálne riešenie na posilnenie ekonomiky.
Pro argumenty za zrušenie prázdnin
Moritz Ohlsen, reportér NDR, podporuje myšlienku zrušenia štátnych sviatkov niekoľkými presvedčivými argumentmi. Nemeckí pracovníci majú v priemere najviac dní dovolenky v Európe, 30 dní v roku, pričom týždenný pracovný čas sa za posledné tri desaťročia znížil o viac ako štyri hodiny. Na porovnanie, zamestnanci v Poľsku pracujú o päť hodín týždenne viac.
Ďalším argumentom je vysoká miera ochorenia. V priemere nemeckí zamestnanci hlásia chorobu 15 až 18-krát za rok. S predpokladaným hospodárskym rastom len 0,1 percenta na rok 2025 a rastúcimi dlhmi môže byť potrebné viac práce na vyriešenie ekonomických problémov, verí Schularick.
Protiargumenty a význam sviatkov
Kennedy zdôrazňuje aj kultúrny, náboženský a spoločenský význam sviatkov, ktoré podporujú udržiavanie tradícií a posilňujú sociálnu súdržnosť. Z dovoleniek profitujú aj mnohé hospodárske odvetvia, ako napríklad maloobchod, voľný čas a cestovný ruch. Zrušenie by preto mohlo mať negatívne ekonomické dôsledky.
Okrem toho vyvstáva otázka o alternatívach k reštrukturalizácii rozpočtov domácností, ako je napríklad zatvorenie daňových medzier pre veľké korporácie a bohatých jednotlivcov.
Zložitosť dovolenkového poriadku sa líši v závislosti od spolkovej krajiny, čo sťažuje hľadanie jednotného riešenia. Odborníci ako Christoph Schröder z Inštitútu nemeckej ekonomiky a Monika Schnitzer, šéfka ekonómov, iniciovali diskusiu tým, že ako vzor uviedli Dánsko. Clemens Fuest, prezident inštitútu Ifo, tiež obhajuje zrušenie štátneho sviatku s cieľom čeliť nedostatku pracovnej sily.
Na druhej strane Nemecká odborová konfederácia (DGB) zamietla návrhy na jej vypustenie, keďže štátne sviatky zohrávajú dôležitú úlohu pri zotavovaní a produktivite pracovníkov.
Debatu o zrušení štátnych sviatkov naďalej charakterizujú protichodné názory, pričom rozhodujúcu úlohu zohrávajú ekonomické hľadiská a kultúrne hodnoty.
NDR hlási, že...
denné správy zistil, že...