Finančný expert analyzuje návrh na zrušenie privilégií na naftu a pozastavenie dlhovej brzdy

Finančný expert analyzuje návrh na zrušenie privilégií na naftu a pozastavenie dlhovej brzdy

Podľa správy od www.golem.de Ekonómka Monika Schnitzer navrhuje zrušiť dotácie na naftu, ktoré poškodzujú klímu, aby sa v rozpočte na rok 2024 preklenul rozdiel vo výške 17 miliárd eur.

Podľa štúdie Ekologicko-sociálneho fóra trhovej ekonomiky by úplné zrušenie privilégia na naftu mohlo viesť k dodatočným príjmom vo výške 8,5 miliardy eur ročne. Pri dani ekvivalentnej k benzínu by podiel dane z nafty stúpol zo 47 na 76 centov za liter. Podľa toho by sa ceny na pumpách vyšplhali takmer o 30 centov. Okrem zrušenia naftového privilégia je Schnitzer aj za to, aby sa v roku 2024 preverilo pozastavenie dlhovej brzdy.

Za ďalšie pozastavenie dlhovej brzdy sa zasadzuje aj ekonóm Achim Truger. Tvrdí, že energetická kríza zaťažuje ekonomiku a že škrty sú nesprávnym prístupom. Ekonomiku by navyše mohli ohroziť úspory. Okrem zrušenia privilégia na naftu prináša do hry dočasné opatrenie klimatickej solidarity pre vysoké príjmy.

Navrhované opatrenia by mohli mať ďalekosiahle účinky na trh a finančný sektor. Odstránenie privilégia na naftu by viedlo k výraznému zvýšeniu ceny motorovej nafty a možno by viedlo k poklesu spotreby a zvýšenému dopytu po alternatívnych pohonoch, akými sú napríklad elektromobily. To by zase mohlo mať dopad na automobilový a energetický sektor. Obnovené pozastavenie dlhovej brzdy by mohlo viesť k zvýšeniu štátneho dlhu a prípadne ovplyvniť úverové podmienky pre ostatných účastníkov trhu.

V najbližších dňoch budú musieť politici urobiť zásadné rozhodnutia o budúcom smerovaní fiškálnej politiky a ich rozhodnutia môžu mať výrazný vplyv na ekonomiku.