Suche
Mein Konto
Päť severonemeckých pobrežných štátov presadzuje od federálnej vlády väčšiu finančnú podporu pre prístavnú infraštruktúru – naliehavo treba konať!
Podľa správy www.ostsee-zeitung.de päť severonemeckých pobrežných štátov vyzýva spolkovú vládu, aby zvýšila investície do prístavnej infraštruktúry. Súčasná suma 38,3 milióna eur, ktorá je ročne k dispozícii pre všetky krajiny, sa už 20 rokov nemení a ani zďaleka nestačí. Ministri a senátori spolkových krajín zdôrazňujú, že na adekvátne rozšírenie infraštruktúry je potrebných minimálne 400 miliónov eur ročne. Nedostatok investícií do prístavnej infraštruktúry v pobrežných krajinách by mohol mať ďalekosiahle dôsledky na hospodárstvo a finančný trh. Rozširovanie prístavných zariadení je kľúčové pre export a import, a preto nedostatočná infraštruktúra bráni obchodným aktivitám...
Päť severonemeckých pobrežných štátov presadzuje od federálnej vlády väčšiu finančnú podporu pre prístavnú infraštruktúru – naliehavo treba konať!
Podľa správy od www.ostsee-zeitung.de,
Päť severonemeckých pobrežných štátov vyzýva spolkovú vládu, aby zvýšila investície do prístavnej infraštruktúry. Súčasná suma 38,3 milióna eur, ktorá je ročne k dispozícii pre všetky krajiny, sa už 20 rokov nemení a ani zďaleka nestačí. Ministri a senátori spolkových krajín zdôrazňujú, že na adekvátne rozšírenie infraštruktúry je potrebných minimálne 400 miliónov eur ročne.
Nedostatok investícií do prístavnej infraštruktúry v pobrežných krajinách by mohol mať ďalekosiahle dôsledky na hospodárstvo a finančný trh. Rozšírenie prístavných zariadení je kľúčové pre vývoz a dovoz, takže nedostatočná infraštruktúra by mohla ovplyvniť obchodné aktivity. To by mohlo viesť k prekážkam v dodávateľských reťazcoch a zvýšeniu cien pre spotrebiteľov. Nedostatok investícií do infraštruktúry môže navyše ovplyvniť konkurencieschopnosť severonemeckých prístavov v medzinárodnom obchode.
Požiadavky severonemeckých prímorských štátov by mohli mať dopad aj na finančný trh. Zvýšená potreba investícií by mohla viesť k tomu, že krajiny vydajú viac dlhopisov, aby získali potrebné finančné prostriedky. To by mohlo ovplyvniť ceny dlhopisov a úrokové sadzby, čo by mohlo prilákať alebo odradiť investorov. Požiadavky štátov by navyše mohli viesť k diskusii o vládnych investičných výdavkoch a implementácii dlhovej brzdy.
Vplyv by mohol mať aj súčasný vývoj okolo rozhodnutia Spolkového ústavného súdu o využívaní prostriedkov na boj proti koronakríze na ochranu klímy. Rozhodnutie by mohlo ešte viac obmedziť dostupné financovanie projektov infraštruktúry, keďže federálna vláda by mohla byť nútená prerozdeliť prostriedky na splnenie požiadaviek súdu. To by mohlo viesť k ďalším problémom pri financovaní projektov infraštruktúry.
Prečítajte si zdrojový článok na www.ostsee-zeitung.de