Dokáže sociálno-ekologická transformácia uspieť aj napriek plánovaným škrtom v rozpočte? Rozhovor s ekonómom Rudolfom Hickelom.
Ekonóm Rudolf Hickel sa podľa správy taz.de pýta, či môže sociálno-ekologická transformácia uspieť aj napriek plánovaným škrtom v rozpočte na semafor a vyjadruje určité pochybnosti. Hickel vyjadruje obavy o súčasnú ekonomiku a varuje pred rizikom skĺznutia do recesie. Menová politika a reštriktívna finančná politika vyvíjajú tlak na verejné a súkromné investície, najmä do bytovej výstavby. Návrat k dlhovej brzde, ktorá spomaľuje investície, v dôsledku rozhodnutia Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde túto záťaž zvyšuje. Hickel vidí masívne škrty v naliehavých investíciách do ekologickej reštrukturalizácie a pochybuje o bezpečnosti plánovania, ktorú poskytuje Klimatický a transformačný fond. Neistota pri plánovaní v dôsledku rozhodnutia...

Dokáže sociálno-ekologická transformácia uspieť aj napriek plánovaným škrtom v rozpočte? Rozhovor s ekonómom Rudolfom Hickelom.
Ekonóm Rudolf Hickel sa podľa správy taz.de pýta, či môže sociálno-ekologická transformácia uspieť aj napriek plánovaným škrtom v rozpočte na semafor a vyjadruje určité pochybnosti.
Hickel vyjadruje obavy o súčasnú ekonomiku a varuje pred rizikom skĺznutia do recesie. Menová politika a reštriktívna finančná politika vyvíjajú tlak na verejné a súkromné investície, najmä do bytovej výstavby. Návrat k dlhovej brzde, ktorá spomaľuje investície, v dôsledku rozhodnutia Spolkového ústavného súdu o dlhovej brzde túto záťaž zvyšuje.
Hickel vidí masívne škrty v naliehavých investíciách do ekologickej reštrukturalizácie a pochybuje o bezpečnosti plánovania, ktorú poskytuje Klimatický a transformačný fond. Neistota pri plánovaní vyplývajúca z rozsudku o dlhovej brzde zaťažuje firmy aj pri investíciách.
Sťažuje sa aj na chýbajúce schválenie dotácií na ekologickú prestavbu, s ktorými nie je dostatočne počítané v rozpočte. Varuje pred pravdepodobnosťou ďalších bodov zlomu v dôsledku nedostatočných rozpočtových zdrojov na ekologickú transformáciu.
Hickel zdôrazňuje, že zrušenie bŕzd cien energií bude mať krátkodobý dopad na ekonomiku a oddiali potrebné investície. V ekologickej reštrukturalizácii volá po fiškálnych mostoch, ktoré sa však pre súčasnú dlhovú brzdu nedajú realizovať. Za nevyhnutnú považuje reformu dlhovej brzdy či vytvorenie klimatického fondu s objemom úverov 500 miliárd eur na najbližších 10 rokov.
Hodnotenie Rudolfa Hickela ilustruje vážny dopad plánovaných rozpočtových škrtov na ekologickú transformáciu a ekonomiku. Existuje riziko, že dôležité investície do reštrukturalizácie šetrnej ku klíme upadnú do úzadia, čo povedie k bodu hospodárskeho zlomu. Na dlhodobé zabezpečenie ekologickej transformácie a ekonomiky je potrebná úprava dlhovej brzdy či vytvorenie dodatočných možností financovania.
Prečítajte si zdrojový článok na taz.de