Klimatická kríza ohrozuje nemecký priemysel: náklady na energiu a byrokracia stúpajú!

Klimatická kríza ohrozuje nemecký priemysel: náklady na energiu a byrokracia stúpajú!

19. júla 2025 bude Nemecko čeliť zásadným výzvam, ktoré ovplyvňujú budúcnosť priemyslu. Debata sa čoraz viac zameriava na vysoké náklady na energiu, byrokraciu a zelenú transformáciu. Zdá sa, že ekonomické dôsledky zmeny klímy sa často prehliadajú, aj keď sa zmena klímy považuje za vážnu hrozbu pre konkurencieschopnosť nemeckého hospodárstva. Hlásený čas. Tieto dôsledky nielen nepriamo ovplyvňujú priemysel, ale aj priamo podkopávajú základy hospodárskej činnosti.

Postihnuté sú najmä zložité dodávateľské reťazce, ktoré sú v posledných rokoch predmetom búrlivých diskusií. Extrémne výkyvy počasia už spôsobili škody za miliardy eur. Pozoruhodným príkladom je kríza nedostatku vody v Rýne v roku 2018, ktorá spoločnosti BASF spôsobila dodatočné náklady vo výške 250 miliónov eur. Nákladná kapacita Rýna klesla až o 80 percent, čo výrazne ovplyvnilo logistiku.

Klimatické zmeny a ich dôsledky

Vnímanú naliehavosť problému podporujú údaje. V lete 2022 zomrelo v Nemecku v dôsledku extrémnych horúčav cez 8000 ľudí, pričom horúčavy znížili aj produktivitu práce v priemysle a stavebníctve až o 10 percent. Podľa odhadov spolkového ministerstva práce to vedie k približne trom miliónom stratených pracovných dní a ekonomickým nákladom vo výške približne sedem miliárd eur ročne. Tento vývoj signalizoval, že bez preventívnych opatrení by sa štátne financie mohli dostať pod značný tlak.

Ďalšou ničivou katastrofou bola povodeň v údolí Ahr v roku 2021, ktorá spôsobila škody za viac ako 33 miliárd eur, z ktorých bola poistená len tretina. Vážne dôsledky sú zrejmé aj v kontexte poľnohospodárskych výnosov. V rokoch sucha klesli úrody obilia a kukurice až o 25 percent. Nemecký zväz farmárov odhaduje škody na rok 2022 na približne 3,6 miliardy eur.

Ekonomické vyhliadky pod tlakom

Trpí však nielen príroda, firmy čoraz viac pochybujú aj o infraštruktúre a plánovaní bezpečnosti v Nemecku. Prieskum Európskej investičnej banky ukazuje, že 64 percent spoločností v EÚ utrpelo straty v dôsledku zmeny klímy. Podľa prieskumu Asociácie nemeckých priemyselných a obchodných komôr (DIHK) 40 percent nemeckých priemyselných podnikov zvažuje presídlenie do zahraničia, pretože vysoké náklady na energie začínajú byť hrozivé.

Dôvera v Nemecko ako lokalitu klesá – nielen kvôli cenám energií, ale aj kvôli nedostatočnému prispôsobeniu sa ekologickej realite. Je potrebná naliehavá zmena kurzu v klimatickej a priemyselnej politike. Diskutuje sa o návrhoch, ako je „klimatická solidarita“ a investície do infraštruktúry odolnej voči zmene klímy. Myšlienka, že prevencia prostredníctvom ochrany klímy by mohla byť z dlhodobého hľadiska lacnejšia ako opravy po katastrofách, sa stáva čoraz dôležitejšou. Podľa štúdií by každé euro vynaložené na ochranu klímy mohlo ušetriť až sedem eur na následných nákladoch.

Vzhľadom na budúci vývoj sa Nemecko nachádza na križovatke hospodárskej politiky: náklady na nečinnosť sa musia porovnávať s nákladmi na ochranu klímy. Klimatické zmeny sa v Nemecku prejavujú hyperbolicky prostredníctvom častejších a intenzívnejších extrémov počasia, ako sú silné dažde, záplavy, búrky, suchá a extrémne vysoké teploty, ako aj napr. Zdôrazňuje federálne ministerstvo hospodárstva.

Z dlhodobého hľadiska by celkové náklady na zmenu klímy mohli prevýšiť finančné náklady na extrémne prejavy počasia. Brutálne dopady by mohli pomôcť zmierniť nevyhnutné adaptačné opatrenia. Výskumná správa Spolkového ministerstva hospodárstva skúmala v ôsmich scenároch, ako investície do ochrany klímy a ceny CO2 ovplyvňujú celkový ekonomický dopad. Cieľom je dosiahnuť komplexnú transformáciu energetického a ekonomického sektora s investičnými požiadavkami, ktoré by do roku 2035 mohli presiahnuť 80 miliárd eur ročne.

Pre úspech politiky ochrany klímy sú nevyhnutné jasné politické signály o dekarbonizácii, aby sa zmobilizovali investície a vytvorila bezpečnosť plánovania.