Krízové ​​politiky a úrokové sadzby zvyšujú horu dlhu, čo má vplyv na finančnú situáciu.

Krízové ​​politiky a úrokové sadzby zvyšujú horu dlhu, čo má vplyv na finančnú situáciu.

Podľa správy od www.n-tv.de,

Vláda financuje vysoké ceny energií a prechod na verejnú dopravu miliardami, čo vedie k zvýšeniu štátneho dlhu. Zároveň sa zvyšujú úrokové sadzby, čo predražuje úvery. To viedlo k deficitu 91,5 miliardy eur v prvých troch štvrťrokoch roka.

Rastúce úrokové náklady, drahá energetická pomoc a náklady na lístok do Nemecka spôsobili, že hora dlhu nemeckého štátu výrazne narástla. Príjmy vzrástli o 6,1 percenta na 1 337,8 miliardy eur, zatiaľ čo výdavky vzrástli o 7,7 percenta na 1 429,3 miliardy eur. Obzvlášť významný vplyv mala energetická pomoc, ako napríklad cenová brzda elektriny a plynu pre súkromné ​​domácnosti a spoločnosti. V mínuse bola federálna vláda, samosprávy a komunitné združenia, ako aj sociálne zabezpečenie.

Úrokové náklady federálnej vlády vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka takmer trojnásobne na 39,4 miliardy eur. Je to spôsobené okrem iného aj tým, že Európska centrálna banka (ECB) zvýšila kľúčovú úrokovú sadzbu na 4,5 percenta. Tým sa predražuje financovanie aj pre verejný sektor. Výrazne sa zvýšilo aj úrokové zaťaženie štátov a obcí.

Ďalším dôvodom deficitu je, že do výpočtu sú teraz zahrnuté záväzky dopravných podnikov v miestnej verejnej doprave (ÖPNV). Je to kvôli financovaniu Deutschlandticket.

Napriek vyššiemu deficitu to Inštitút pre makroekonomiku a výskum hospodárskeho cyklu (IMK) ako ekonomický problém nevidí. Očakáva sa, že deficit verejných financií v roku 2023 bude výrazne pod dvomi percentami hrubého domáceho produktu, a teda pod 2,5 percentami zaznamenanými v roku 2022.

Celkovo tieto čísla ukazujú, že kríza a s ňou spojené vládne výdavky majú významný vplyv na štátny dlh a náklady na financovanie. Dá sa to pozorovať najmä na pozadí vznikajúcej miernej recesie v nemeckej ekonomike.