Migrácia ako ekonomický motor: Pozitívne efekty vyvracajú obavy!

Migrácia ako ekonomický motor: Pozitívne efekty vyvracajú obavy!

Centrum liberálnych štúdií zverejnilo politický dokument skúmajúci vplyv migrácie na európsku a americkú ekonomiku a spoločnosť. Celkový vplyv migrácie na ekonomiku v Európe a USA je podľa štúdie KEFIM neutrálny až pozitívny. Tieto výsledky spochybňujú mnohé bežné stereotypy, ktoré často spájajú migráciu s nárastom kriminality alebo zaťažením ekonomiky. Migranti skôr pomáhajú vyplniť nedostatok pracovnej sily, zvýšiť produktivitu a celkovo majú pozitívny vplyv na verejné financie.

Politický dokument zdôrazňuje, že krátkodobé náklady na integráciu budú v strednodobom horizonte kompenzované vyššími daňovými príjmami a zlepšením zamestnanosti. Väčšina empirických štúdií neukazuje žiadnu súvislosť medzi migráciou a nárastom kriminality. V skutočnosti majú komunity s vyšším počtom imigrantov často nižšiu mieru násilných trestných činov. Údaje ukazujú, že u neregulárnych migrantov v Spojených štátoch je menej pravdepodobné, že budú uväznení, ako u domácich s porovnateľnými sociálno-ekonomickými charakteristikami.

Demografické výzvy a odporúčania

Ďalším kľúčovým zistením štúdie, ktoré je dôležité v kontexte demografického vývoja v Európe, je prognóza, že bez migrácie môže európska pracovná sila klesnúť až o 29 % do roku 2060. Výsledkom by bola strata produkcie až 47 biliónov dolárov. Na splnenie týchto výziev autori príspevku odporúčajú posilniť legálnu a organizovanú migráciu, ako aj zlepšiť integračné politiky.

Ozval sa aj Dimitris Kairidis z Novej demokracie, ktorý zdôraznil, že nábor legálnych migrantov je pre prosperitu Grécka kľúčový. V politickej diskusii sa tiež poukazuje na to, že extrémna pravica často využíva migráciu, pričom štatistické údaje jasne ukazujú, že migrácia je nevyhnutnosťou.

Ekonomické účinky prisťahovalectva

Ekonomický dopad imigrácie je kontroverznou témou. Zatiaľ čo kritici sa obávajú, že migranti zoberú pracovné miesta a znížia mzdy, priaznivci tvrdia, že prisťahovalectvo je nevyhnutné pre sociálne systémy v starnúcich spoločnostiach. V krajinách OECD sa podiel populácie narodenej v zahraničí zvýšil zo 7 % v roku 1990 na vyše 12 % v roku 2019. Napríklad v Nemecku a USA sa v súčasnosti v zahraničí rodí okolo 15 % populácie. V krajinách ako Austrália a Švajčiarsko je tento podiel takmer 30 %.

Meranie ekonomického vplyvu je náročné, pretože je potrebné odhadnúť kontrafaktuálne výsledky. Podľa ekonomických modelov môže mať imigrácia jednak negatívne krátkodobé efekty, akými sú pokles miezd a zvyšovanie nezamestnanosti, ako aj dlhodobé pozitívne efekty na ekonomický rast. Účinok do veľkej miery závisí od kvalifikácie migrantov. Vysoko kvalifikovaní imigranti môžu výrazne prispieť k produktivite a inováciám, kým nízko kvalifikovaní imigranti môžu vyvíjať tlak na znižovanie miezd miestnych nízkokvalifikovaných pracovníkov.

Migračná rovnováha a integrácia v Nemecku

V roku 2024 žilo v Nemecku takmer deväť miliónov imigrantov, o čom svedčí aj pozitívne migračné saldo okolo 430-tisíc ľudí. Hlavné krajiny pôvodu sa líšia, pričom Ukrajina vyniká najmä v dôsledku vojny. Za posledné dva roky hľadalo v Nemecku ochranu viac ako milión vojnových utečencov z Ukrajiny. Napriek týmto výzvam stále prebieha diskusia o integrácii migrantov.

S cieľom podporiť integráciu bolo v roku 2023 zaznamenaných približne 360 ​​000 nových účastníkov integračných kurzov. Nový naturalizačný zákon, ktorý je v platnosti od 27. júna 2024, skrátil minimálnu dobu pobytu na získanie nemeckého občianstva na tri až päť rokov. V roku 2024 dostalo nemecké občianstvo približne 300 000 ľudí, čo je najviac v tomto tisícročí.

Miera rizika chudoby u ľudí s prisťahovaleckým pôvodom je 30 percent v porovnaní s 13 percentami u ľudí bez prisťahovaleckého pôvodu. Integrácia však zostáva výzvou: úroveň vzdelania a postavenie v zamestnaní sú dôležitými ukazovateľmi a podiel nezamestnaných ľudí je vyšší medzi ľuďmi s prisťahovaleckým pôvodom.