Úspora miliárd znížením dotácií pre udržateľný ekonomický rast.

Úspora miliárd znížením dotácií pre udržateľný ekonomický rast.

Podľa správy od www.infosperber.ch,

Odkedy nemecký Spolkový súdny dvor ukončil vládne podvádzanie dlhov, koalícia semaforov sa snaží prísť na to, ako zapchať dieru za 60 miliárd dolárov. Nemusí to ísť na úkor reštrukturalizácie Deutsche Bahn alebo digitalizácie či sociálnych výhod. Stačilo by zrušiť všetky dotácie na činnosti, ktoré poškodzujú klímu a životné prostredie. Daňové úľavy alebo daňové výhody sú dotácie pod iným názvom. Ich zrušenie by prinieslo úsporu okolo 65 miliárd eur. Znižovanie dotácií by muselo byť dôsledné, ale postupné. Tých 65 miliárd sa teda nedalo ušetriť jedným ťahom, ale aspoň v strednodobom horizonte.

Potenciál úspor vo výške 65 miliárd eur, ako ho navrhuje Federálna agentúra pre životné prostredie a Fórum pre ekologickú a sociálnu trhovú ekonomiku, by mal významný vplyv na trh a finančný sektor. Zrušením dotácií na činnosti poškodzujúce klímu a životné prostredie, ako je letecká a automobilová doprava, poľnohospodárstvo alebo stavebníctvo, by mohlo dôjsť k drastickým zmenám vo finančnom sektore. To by mohlo viesť k presunu investícií smerom k obnoviteľnej energii a zeleným technológiám, čo by malo pozitívny vplyv na udržateľnosť a ochranu životného prostredia.

Dotácie a daňové úľavy poškodzujúce klímu zahŕňajú najmä 25,4 miliardy eur na poskytovanie a využívanie energie, 30,8 miliardy eur na dopravu, 3,0 miliardy na výstavbu a bývanie a 6,2 miliardy na poľnohospodárstvo a rybolov.

Tieto úspory by mohli mať pozitívny sociálny dopad využitím uvoľnených prostriedkov na špecifické programy podpory alebo na všeobecné odbremenenie domácností s nízkymi príjmami. S takýmto financovaním by sa mohli posilniť opatrenia na ochranu životného prostredia a vyhnúť sa sociálnym problémom.

Záver Spolkového úradu pre životné prostredie zdôrazňuje, že zníženie dotácií škodlivých pre životné prostredie môže byť spojené s pozitívnymi distribučnými účinkami. Je tu príležitosť spojiť ochranu životného prostredia a klímy so sociálnou spravodlivosťou.

Návrh Antona Gunzingera vo Švajčiarsku obhajovať skutočné náklady na fosílne a jadrové zdroje energie by tiež viedol k drastickým zmenám na trhu s energiou. Daňovo neutrálny poplatok za CO2 by mohol zabezpečiť konkurencieschopnosť obnoviteľných energií a umožniť, aby solárna energia bola zisková bez dotácií.

Kontroverzná diskusia by mohla spustiť aj zavedenie mikrodane na všetky toky elektronických peňazí s cieľom presunúť daňové zaťaženie z reálnej ekonomiky na finančnú ekonomiku a dosiahnuť sociálne efekty.

Diskusia o zrušení dotácií na činnosti poškodzujúce klímu a životné prostredie celkovo ukazuje, že finančné opatrenia môžu mať silný vplyv na hospodárstvo a spoločnosť. Finančný sektor sa možno bude musieť pripraviť na zásadné zmeny, ak sa takáto politika zavedie.