Ničenie plastov: spor o globálnu dohodu v Ženeve eskaluje!

Transparenz: Redaktionell erstellt und geprüft.
Veröffentlicht am

Konferencia o plastovom odpade v Ženeve od 14. augusta 2025 má za cieľ dosiahnuť globálnu dohodu. Odborníci sa k dohode vyjadrujú skepticky.

Die Plastikmüllkonferenz in Genf ab dem 14. August 2025 zielt auf ein globales Abkommen. Experten äußern Skepsis zur Einigung.
Konferencia o plastovom odpade v Ženeve od 14. augusta 2025 má za cieľ dosiahnuť globálnu dohodu. Odborníci sa k dohode vyjadrujú skepticky.

Ničenie plastov: spor o globálnu dohodu v Ženeve eskaluje!

Rozhodujúce stretnutie v boji proti globálnemu znečisteniu plastmi sa čoskoro začne. Rokovania o právne záväznej dohode sa začnú v Ženeve 14. augusta, na ktorých sa zúčastní 160 až 180 krajín. Cieľom tejto konferencie je znížiť plastový odpad a zlepšiť nakladanie s nebezpečnými plastovými výrobkami. Ekonomický expert Nicolas Lieven sa však k možnosti dohody vyjadruje skepticky, keďže rozdielne záujmy štátov sú vnímané ako veľká prekážka. Mnohé krajiny sú ekonomicky závislé na výrobe plastov, čo ešte viac sťažuje rokovania. rádio jedna uvádza, že Lieven kritizuje existujúci systém recyklácie, ktorý často nefunguje a často sa označuje len ako „downcycling“.

Napriek tomu je naliehavo potrebné konať: každý rok sa na celom svete vyrobí 413 miliónov ton plastov, z ktorých sa len 9 % recykluje. Zvyšok buď skončí na skládkach, spáli sa alebo skončí v mori, čo spôsobí značné škody na životnom prostredí aj na ľudskom zdraví. Mikroplasty sú v súčasnosti celosvetovo rozšírené a možno ich zistiť v ľudskom tele. Viac ako 100 krajín vrátane Nemecka a EÚ požaduje komplexnú a ambicióznu dohodu, ktorá zahŕňa aj finančnú podporu pre rozvojové krajiny. Nemecká vlna zdôrazňuje, že producentské krajiny, ako je Rusko a Saudská Arábia, blokujú prísnejšie predpisy a plastikársky priemysel často vidí problém skôr v nedostatočnom hospodárení s odpadom než v nadprodukcii.

Výzvy rokovaní

V období pred konferenciou sa bude úloha plastovej lobby vnímať kriticky. Vedci hlásia zastrašovanie a očierňovanie zo strany priemyslu, pričom je prítomných viac lobistov ako delegátov EÚ. Táto dynamika by mohla mať významný vplyv na rokovania. V Nemecku sa ročne minie na odpadové hospodárstvo 16 miliárd eur, čo zodpovedá 0,4 % HDP. Napriek týmto výdavkom zostáva Nemecko najväčším európskym producentom plastov s produkciou 8 miliónov ton ročne. V globálnom porovnaní tretina všetkých plastov pochádza z Číny, 20 % z iných ázijských krajín a Severnej Ameriky.

Rastúce obavy o životné prostredie tiež prinášajú určitý tlak na vlády. Vedci požadujú zníženie výroby plastov o 12 až 19 %, aby sa splnili klimatické ciele. V Severnej Amerike a Európe sa priemerná spotreba plastov na osobu pohybuje medzi 85 a 94 kg, zatiaľ čo v Číne je to okolo 58 kg. Debata o tom, ako naložiť s plastovým odpadom, je komplexnejšia ako kedykoľvek predtým a ponúka príležitosti aj recepty na zlepšenie. Otázne však zostáva, či ženevská konferencia predstavuje historickú príležitosť na efektívnu dohodu.