Putinovo zbrojárske šialenstvo: ekonomický rast na úkor mieru!
Ruská ekonomika rastie vďaka vysokým vojenským výdavkom, zatiaľ čo vojna na Ukrajine zaťažuje globálnu ekonomiku. čo to znamená?

Putinovo zbrojárske šialenstvo: ekonomický rast na úkor mieru!
25. mája 2025 sa mierové rozhovory medzi Ukrajinou a Ruskom opäť skončili neúspešne, pričom jediným pozoruhodným pokrokom zostala výmena zajatcov. Keďže konflikt pokračuje, vyhliadky na prímerie sú mizivé. Vojenské aktivity oboch krajín ovplyvňujú nielen ich ekonomiky, ale aj globálnu ekonomiku.
V Rusku prekvitá vojnová ekonomika, čo prispieva k stabilite v krajine. Podľa nedávnej správy fr.de vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) Ruska v roku 2024 približne o štyri percentá, čo podporilo aj výrazné zvýšenie vojenských výdavkov. Tieto výdavky vzrástli o 41,9 percenta na odhadovaných 145,9 miliardy dolárov, čo predstavuje približne 6,7 percenta HDP. Janis Kluge z Nadácie pre vedu a politiku opisuje tieto vysoké výdavky ako „balíček ekonomických stimulov“ pre ruskú ekonomiku.
Ekonomické výzvy Ruska
Marc DeVore a Alexander Mertens analyzujú, že vysoké vojenské výdavky zvyšujú zamestnanosť a rast v krátkodobom horizonte, no z dlhodobého hľadiska sa považujú za neudržateľné. Politológ Pavel Luzin vysvetľuje, že ruské vedenie sa vmanévrovalo do slepej uličky s veľkým vojenským rozpočtom. Tento prístup si vyžaduje agresívnu zahraničnú politiku a má potenciál byť destabilizujúci, najmä ak sa vojna skončí a mnohí veteráni a pracovníci obrany sa stanú nezamestnanými.
Koniec vojny by mohol mať vážny dopad na ruskú ekonomiku. Historické príklady ukazujú, že návrat mnohých demobilizovaných vojakov a nezamestnanosť medzi pracovníkmi obrany by mohli spôsobiť politickú nestabilitu. Okrem toho sa civilná ekonomika krajiny zmenšuje, keďže vysoké platy v obrannom priemysle priťahujú dopyt po pracovnej sile a zanedbávajú ostatné sektory.
Globálny dopad konfliktu
Vplyv ruskej vojny na Ukrajinu sa však neobmedzuje len na Rusko. Globálna ekonomika, najmä Nemecko, výrazne trpí zvýšenými cenami energií, vysokou infláciou a nedostatkom obilia. Rast cien urýchlila vojna a s ňou spojené úzke miesta v zásobovaní, čo viedlo k poklesu spotreby a investícií v Nemecku. Inflácia stúpa a ľudia sú nútení šetriť peniaze.
Konflikt tiež spôsobil výrazný pokles dovozu energie do EÚ z Ruska, čo predstavuje ďalší tlak na európske hospodárstvo. Krajiny západnej Európy zaznamenali drastické zvýšenie cien v dôsledku zastavenia dodávok zemného plynu z Ruska, z ktorých niektoré klesli, ale často sa nepreniesli na spotrebiteľov. Neistota ohľadom investícií viedla mnohé spoločnosti k obmedzeniu výdavkov.
Napriek týmto výzvam Ukrajina dostáva rozsiahlu finančnú podporu od Západu, pričom najväčším podporovateľom sú USA, nasledované EÚ. Táto pomoc je rozhodujúca pre udržanie ukrajinskej ekonomickej stability počas prebiehajúceho konfliktu.