Daňové plány v kríze: Kto platí príspevky na dochádzanie za prácou a reštaurácie?

Daňové plány v kríze: Kto platí príspevky na dochádzanie za prácou a reštaurácie?

Ministerstvo financií v Magdeburgu stojí pred výzvou posúdiť finančný dopad plánovanej daňovej úľavy, najmä zvýšenie príspevku na dochádzanie za prácou a zníženie DPH na jedlo v reštauráciách. Hovorkyňa ministra financií Michaela Richtera (CDU) vysvetlila, že spoľahlivé odhady budú možné až po predložení príslušných federálnych zákonov. Napriek tejto neistote sa projekty v zásade považujú za nevyhnutné, aby poskytli Nemecku naliehavo potrebné rastové impulzy.

Objavuje sa však odpor. Informuje o tom ZDF že prieskum „Süddeutsche Zeitung“ ukazuje masívny odpor spolkových krajín voči plánovaným opatreniam. Predovšetkým sa požaduje, aby samotná federálna vláda financovala daňové straty vyplývajúce z týchto zmien v zákone. Zásada „Kto míňa, musí aj platiť“, ako ju sformuloval hovorca finančnej politiky Strany zelených v štátnom parlamente Olaf Meister, je čoraz dôležitejší.

Politické reakcie a požiadavky

Kritika prichádza z rôznych spolkových krajín. Saský minister financií Christian Piwarz (CDU) vyjadruje obavy, že spolková vláda svojimi legislatívnymi návrhmi spôsobuje znižovanie príjmov pre štáty a obce. Berlínsky minister financií Stefan Evers (CDU) upozorňuje na napätú rozpočtovú situáciu, zatiaľ čo iné hlasy, ako napríklad politik SPD Andreas Dressel, považujú zvýšenie príspevku na dochádzanie za prácou ako „falošný stimul“ a nevidia prioritu v znižovaní DPH.

V Meklenbursku-Predpomoransku sa zdôrazňuje, že schválenie zmeny zákona závisí od ochoty federálnej vlády kompenzovať výslednú stratu príjmov. Súčasný odhad daní naznačuje nižšie príjmy, ako sa očakávalo, čo ešte viac obmedzuje finančnú flexibilitu federálnych, štátnych a miestnych vlád. Plánovanú daňovú úľavu preto treba vnímať nielen ako ekonomický stimul, ale aj ako potenciálne riziko pre rozpočty obcí.

Finančný vplyv a prognózy

Odhadovaný výpadok príjmov z týchto dvoch opatrení by mohol v horizonte dosiahnuť približne 23 miliárd eur, z čoho približne 12,5 miliardy eur pripadá na štáty a obce. Zelení v krajinskom parlamente preto žiadajú jasné regulácie, ktoré zabezpečia, že pri realizácii daňových úľav sa finančná záťaž neprenesie na už aj tak značne napäté rozpočty štátov a obcí.

Skutočný cieľ federálnej vlády znížiť daň z predaja potravín v gastronomickom priemysle na sedem percent do roku 2026 je založený na predpoklade finančnej životaschopnosti. Neistoty týkajúce sa rozdelenia nákladov a chýbajúca dohoda o možnej úhrade nákladov federálnou vládou zaťažujú diskusie o daňových plánoch a vyvolávajú otázky o budúcnosti cielenej daňovej úľavy.