Trumpov poradca varuje: Hrozí pre slabosť dolára finančná kríza?

Trumpov poradca varuje: Hrozí pre slabosť dolára finančná kríza?

Stephen Miran, hlavný ekonomický poradca Bieleho domu, sa v nedávnom rozhovore vyjadril k svojim kontroverzným plánom na oslabenie amerického dolára. Miran plánuje uvaliť poplatky na dlhopisy americkej štátnej pokladnice, podozrivo dúfajúc, že ​​devalvuje dolár. Toto opatrenie by však mohlo mať ďalekosiahle dôsledky vrátane potenciálnej finančnej krízy, ktorá by mohla výrazne ohroziť dôveru v dolár. Silný dolár sa podľa Mirana považuje za príčinu úpadku amerického priemyslu. Historicky sa dlh USA voči zahraničným investorom zvýšil, zatiaľ čo obchodná bilancia bola v 60. rokoch minulého storočia pozitívna.

Miran zakladá svoju argumentáciu na práci belgického ekonóma Roberta Triffina, ktorý predpovedal koniec medzinárodného menového systému v roku 1960. Brettonwoodsky systém z roku 1944 naviazal dolár na zlato predtým, ako ho zrušil prezident Nixon v roku 1971, a naviazanie mien na dolár sa skončilo v roku 1971, ale tri miranffinove obchodné predstavy potrebovali na nesprávne interpretáciu3. a zásobovanie krátkodobé vládne dlhopisy USA zahraničným centrálnym bankám, čo kritizujú experti vrátane Tobiasa Straumanna, profesora ekonomických dejín na univerzite v Zürichu.

Vplyv na ekonomiku USA

Slabý americký dolár má výhody aj nevýhody. Hoci to zvyšuje konkurencieschopnosť amerického exportu a priťahuje zahraničných turistov, môže to tiež zvýšiť infláciu v USA. Americký dolár od roku 2011 získal nominálne viac ako 40 % a považuje sa za nadhodnotený. Podľa správy od Bretton Woods Od polovice januára do začiatku mája 2025 stratil dolár voči hlavným menám takmer 10 %.

Úzke obchodné vzťahy najmä s Kanadou a Mexikom spôsobujú, že tieto krajiny sú citlivé na vývoj dolára. Silný dolár spôsobuje, že export z USA je pre zahraničných kupcov drahší, zatiaľ čo dovážaný tovar je lacnejší, z čoho profitujú americkí spotrebitelia, ale znižuje sa dopyt po exporte. Na zvrátenie tohto trendu má Trumpova administratíva dva ciele: udržanie amerického dolára ako globálnej rezervnej meny a oslabenie dolára na podporu exportu z USA.

Obchodné rokovania a menové stratégie

Otázka meny sa čoraz viac stáva súčasťou prebiehajúcich obchodných rokovaní, najmä s krajinami, ktoré považujú svoje meny za podhodnotené. Najnovšia správa ministerstva financií USA o menovom dohľade identifikovala sedem cieľových krajín: Čína, Japonsko, Kórea, Singapur, Taiwan, Vietnam a Nemecko.

Trumpova administratíva navyše zvažuje stratégie ako Mar-a-Lago Accord, ktorá by zahŕňala výmenu štátnych dlhopisov USA za dlhodobejšie dlhopisy s nižším výnosom od zahraničných centrálnych bánk. Ak sa tento plán zrealizuje, mohlo by to nielen dramaticky ovplyvniť podmienky na trhu, ale aj spochybniť dlhodobú potrebnú dôveru v americký dolár.

Dôsledky tohto vývoja sú stále nejasné, ale politické a ekonomické rozmery už naznačujú, že rozhodnutia Bieleho domu budú mať dominový efekt ďaleko za národnými hranicami.

Viac informácií o plánoch Stephena Mirana a ich potenciálnom vplyve na dolár a americkú ekonomiku nájdete na NZZ.