Trumpov pochybný plán: oslabiť dolár, zachrániť priemysel?

Trumpov pochybný plán: oslabiť dolár, zachrániť priemysel?

Americký prezident Donald Trump presadzuje kontroverzný plán na oslabenie dolára s cieľom posilniť domáci priemysel. Tento plán, známy ako Mar-a-Lago Accords, navrhol Stephen Miran, predseda Trumpovej ekonomickej poradnej rady. Miran tvrdí, že postavenie dolára ako svetovej rezervnej meny zaťažuje ekonomiku USA a prispieva k deindustrializácii. Vysoký dopyt po dolári vedie k zvýšeniu jeho hodnoty, čím sa americký tovar stáva drahším a spôsobuje obchodné deficity. V reakcii na tento vývoj mnohí výrobcovia z USA presúvajú výrobu do zahraničia, čo následne ohrozuje pracovné miesta.

Vzťah medzi dolárom a obchodným deficitom je však zložitejší, ako sa Miran javí. Zahraniční investori držia americké vládne dlhopisy, aby stabilizovali svoje výmenné kurzy, ale často sa vyhýbajú investíciám do iných amerických aktív. Historicky dolár nemal žiadny nepriaznivý vplyv na bežný účet USA ako rezervná mena v 60. až 70. rokoch 20. storočia. Príčiny deficitu bežného účtu sú tiež rôznorodé; závisia okrem iného od vzťahu medzi národnými úsporami a investíciami.

Výzvy dohody Mar-a-Lago

V roku 2024 bol rozpočtový deficit USA 6,4 % HDP, zatiaľ čo deficit bežného účtu bol menej ako 4 %. Miranov plán sa považuje za chybný, pretože dolár je len jedným z mnohých faktorov, ktoré prispievajú k obchodným deficitom. Uzavretie rozpočtového deficitu by mohlo byť jednoduchšie ako obchodná vojna, bude si to však vyžadovať politické kroky v Kongrese. Napriek vysokej úrovni automatizácie zostáva sila ekonomiky USA lákadlom pre medzinárodných investorov.

Kritiku Trumpovho prístupu posilňujú súčasné ekonomické trendy a globálny politický vývoj. Čína je napríklad obviňovaná z narušenia globálnej alokácie kapitálu prostredníctvom verejných politík, ktoré vytvárajú nadmerné úspory. Nedostatočné sociálne zabezpečenie a nedostatočne rozvinuté úverové a sporiace nástroje v Číne nútia domácnosti viac šetriť, zatiaľ čo zisky podnikov profitujú z klesajúcej odmeny za prácu.

Globálne dôsledky a vyhliadky do budúcnosti

Stratégie čínskej vlády ovplyvňovať alokáciu kapitálu prostredníctvom štátnych podnikov a verejných dotácií majú významný vplyv na medzinárodný obchod a ekonomiku USA. Okrem toho sa k obchodnej politike USA často pristupuje s doktrínou „reciprocity“, ktorej cieľom je zrkadlovo aplikovať clá obchodných partnerov na americké produkty. Tvrdí sa, že osobitné clá v závislosti od elasticity dopytu po dovážanom tovare sú potrebné, aby sa nezvýšili spotrebiteľské ceny.

V súčasnom multipolárnom svete by erózia dolára ako primárnej rezervnej meny mohla byť z dlhodobého hľadiska v rozpore so záujmami USA a destabilizovať globálny finančný trh. Protagonisti nových colných opatrení vnímajú tieto clá aj ako prostriedok kontroly zahraničného exportu a zníženia daňového zaťaženia občanov USA. Tento prístup však môže byť zavádzajúci a vyvoláva otázku, či zámerné oslabenie dolára skutočne posilní americký priemysel, alebo sa ukáže ako sebazničujúce.

Celkovo sa ešte len uvidí, ako dohoda z Mar-a-Lago a súvisiace hospodárske politiky ovplyvnia ekonomiku USA a situáciu v medzinárodnom obchode. Výzvy na globálnej scéne a meniace sa ekonomické prostredie si vyžadujú inovatívne reakcie a udržateľné politiky.