Rast na východe: Poľsko a Chorvátsko predbehli Rakúsko!

Rast na východe: Poľsko a Chorvátsko predbehli Rakúsko!

Ekonomická situácia v Európe ukazuje pomalý, ale stabilný rast, najmä v niektorých regiónoch strednej a východnej Európy. nahlas Tlač Pozitívny vývoj nastal v Chorvátsku, Poľsku a Českej republike, pričom Rakúsko bude jediným členom EÚ, ktorý v roku 2025 zažije pokles o -0,3 %. Tieto rôzne trendy v rámci EÚ sa odrážajú aj v jarnej prognóze Európskej komisie na rok 2024.

V roku 2024 sa predpokladá mierny rast HDP v EÚ na úrovni 1,0 % a v eurozóne na úrovni 0,8 %. Prognózy rastu sa v roku 2025 zvýšia na 1,6 % v EÚ a 1,4 % v eurozóne. Táto stabilita prichádza napriek vyšším geopolitickým rizikám a stagnujúcej ekonomike v Nemecku, ktoré sa v dôsledku neistôt bude zotavovať len pomaly zastúpenie EÚ nahlásené.

Ekonomické vrcholy v strednej a východnej Európe

Poľsko vyniká ako šiesta najväčšia ekonomika EÚ s prognózou rastu HDP o 3,3 %. Medzi pozitívne ukazovatele v Poľsku patrí veľký domáci trh, vysoké objemy investícií a stabilná inflácia na úrovni 3,6 %. S tým súvisí pozoruhodná miera nezamestnanosti len 2,8 %, čo znamená de facto plnú zamestnanosť. Nasleduje Chorvátsko s odhadovaným rastom 3,2 %, podporené silnou súkromnou spotrebou a financovaním EÚ. Česká republika má stabilnú domácu ekonomiku, v ktorej negatívnu obchodnú bilanciu kompenzuje domáca spotreba.

• Wachstumsaussichten:
  • Polen: 3,3%
  • Kroatien: 3,2%
  • Tschechien: Stabil, positive Trends durch Binnenkonsum

Naproti tomu Maďarsko má „neisté podnikateľské prostredie“, ktoré vedie k podpriemernému rastu. Hoci sa sila súkromného spotrebiteľa vyvíja pozitívne, spoločnosti prejavujú zdržanlivosť vo svojich investíciách. Ďalším aspektom je kurz Maďarska proti EÚ, ktorý viedol k tomu, že sa stratilo dôležité financovanie EÚ. Napriek tomu sa na rok 2026 predpokladá zvýšenie HDP o 2,5 %, podporené silnou súkromnou spotrebou a lepšími vyhliadkami exportu.

Celková ekonomická stabilita

EÚ ako celok vykazuje známky stabilnej hospodárskej odolnosti. Pokles inflácie HICP naznačuje, že kúpna sila sa postupne opäť zvyšuje, pričom predpovedaná miera inflácie v roku 2024 bude 2,7 % a v roku 2025 klesne na 2,2 %. Tento vývoj sa považuje za pozitívny, najmä v kontexte hospodárskeho oživenia po výzvach posledných rokov.

Rôzni predstavitelia EÚ zdôrazňujú potrebu zvýšiť konkurencieschopnosť a odolnosť. Tieto výzvy však zmierňuje zlepšenie miery zamestnanosti a stabilná súkromná spotreba, pričom priemerná miera nezamestnanosti bola v roku 2023 6,0 %.

Vyhliadky na rok 2025 celkovo poukazujú na pomalé, ale trvalé zlepšovanie hospodárskej situácie v EÚ. Zatiaľ čo niektoré krajiny stagnujú alebo zažívajú pokles, iné ako Poľsko a Chorvátsko prostredníctvom svojich pozitívnych ekonomických ukazovateľov ukazujú, že aj v rámci EÚ existujú významné príležitosti na rast.