Debata o odvode: Odborníci varujú pred drastickými dôsledkami pre ekonomiku!

Debata o odvode: Odborníci varujú pred drastickými dôsledkami pre ekonomiku!

V súčasnosti sa v Nemecku intenzívne diskutuje o opätovnom zavedení povinnej vojenskej služby, ktorá bola pozastavená v roku 2011 počas mieru. Kým Únia vedie kampaň za návrat k povinnej vojenskej službe, čiastočne sú za to aj iné frakcie v Bundestagu, okrem ľavice. Minister obrany Boris Pistorius v tejto súvislosti presadzuje zavedenie dobrovoľnej vojenskej služby s cieľom zvýšiť personálnu silu Bundeswehru. Chýba však jednotná koncepcia, keďže pri koaličných rokovaniach SPD trvala na dobrovoľníckej službe, zatiaľ čo Únia požadovala povinný rok služby pre mužov a ženy..

V tejto súvislosti Marc F., 23-ročný čeľadník pokrývač z Horného Franka, vyjadril túžbu po vojenskej službe. Jeho zamestnávateľ bojuje s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov, keďže momentálne nie sú obsadené dve pozície – situácia, ktorá je v stavebníctve rozšírená. Takmer 2 500 stavebných spoločností hľadá nových zamestnancov, čiastočne kvôli odchodu generácie boomu do dôchodku. Holger Schäfer, expert na trh práce, vysvetľuje, že dopad na trh práce vo veľkej miere závisí od počtu a dĺžky trvania povolaných vojakov. S 20 000 regrútmi by bol dopad sotva badateľný; V prípade zvolania celých kohort by však mohlo chýbať okolo 700 000 mladých ľudí.

Výzvy Bundeswehru

Bundeswehru momentálne chýba okolo 100 000 vojakov na zabezpečenie potrebnej obrannej pripravenosti do roku 2029. Diskusiu o povinnej vojenskej službe živí vývoj bezpečnostnej politiky v Európe, napríklad ruská hrozba. Keď sa pozrieme na situáciu v iných krajinách, štáty ako Švédsko a Lotyšsko po zmenách v bezpečnostnej politike znovu zaviedli povinnú vojenskú službu. Diferenciácia politických názorov v Nemecku je jasná, pretože AfD požaduje návrat k tradičnej brannej povinnosti, zatiaľ čo iné strany presadzujú nové koncepcie.

Ukazuje sa aj sociálny rozmer povinnosti inzercie: Prípadné zavedenie novej verejnoprospešnej služby by mohlo odbremeniť ambulancie, jasle a domovy dôchodcov. Podľa profesora Panu Poutvaaru z inštitútu Ifo by opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby mohlo byť pre štátny rozpočet nákladovo efektívnejšie, prináša však riziká odďaľovaním výcviku a nástupom na trh práce. Poutvaara navrhuje, že dobrovoľnícka služba je vhodnejšia, pokiaľ veľkosť rezervy nie je väčšia ako štvrtina vekovej kohorty.

Ekonomické efekty a ekonomické náklady

Opätovné zavedenie brannej povinnosti má potenciálne ekonomické náklady. Scenár vytvorený Poutvaarom ukazuje vplyv na hrubý národný dôchodok, ktorý by mohol spadať pod nasledujúce predpoklady:

Vedci tiež varujú, že ak by došlo k drastickému poklesu, Nemecko by si muselo brať úvery do zahraničia. A to v kontexte schátraných podmienok mnohých kasární a tankov, ktorých obnova si vyžaduje dvojciferné miliardové investície.

Politická diskusia o povinnej vojenskej službe zostáva napätá, keďže treba súčasne vyriešiť potrebu dobre postavenej armády a riešenie nedostatku kvalifikovaných pracovníkov. Či návrat k povinnej vojenskej službe skutočne poskytne odpovede na výzvy, sa uvidí.