Ekonomika pod tlakom: potrebné reformy – čo plánuje vláda?

Ekonomika pod tlakom: potrebné reformy – čo plánuje vláda?

Zástupcovia biznisu v Nemecku sú čoraz nespokojnejší s postojom spolkovej vlády, ktorá sa v súčasnej diskusii o rozpočte zameriava predovšetkým na vyššie výdavky. Generálna riaditeľka DIHK Helena Melnikov hovorí, že pripravovaný nový dlh otvára finančný priestor, no prináša so sebou aj veľkú zodpovednosť. Vyzýva na „rozhodujúci priebeh reformy“ a urýchlenie postupov plánovania, schvaľovania a udeľovania. Okrem toho treba urýchlene posunúť vpred zníženie byrokracie, aby sa súkromnému sektoru ponúklo lepšie investičné prostredie, keďže 90 % všetkých investícií v Nemecku pochádza z tejto oblasti.

Nespokojnosť s hospodárskou politikou čierno-červenej koalície vyjadruje aj Christoph Ahlhaus, generálny riaditeľ BVMW. Žiada zníženie daní, zníženie cien energií a komplexné reformy sociálneho štátu. V tejto kritickej situácii Stefan Körzell z DGB tiež požaduje, aby budúce investície neboli zahrané proti sociálnemu štátu. Presadzuje trvalé riešenia na posilnenie obecných príjmov, napríklad zavedením dane z majetku a spravodlivejšej dane z dedičstva.

Investície a spoločenská zodpovednosť

Hoci DGB sa k rozpočtu na rok 2025, ktorý počíta s investíciami vo výške 116 miliárd eur, stavia zásadne pozitívne, varuje pred možnými dodatočnými rozpočtovými dierami, ktoré by mohli vzniknúť v dôsledku požadovaného zníženia dane z príjmu právnických osôb. Verena Bentele, prezidentka VdK, zdôrazňuje rastúce medzery v poistení zdravotnej a ošetrovateľskej starostlivosti. Vyzýva na reformu dlhovej brzdy s cieľom umožniť dlhodobé investície do sociálneho štátu a pôsobiť proti rastúcej nerovnosti.

Podľa IMK Mnohé z vyššie uvedených výziev prichádzajú v kontexte zásadnej straty ekonomickej prosperity v Nemecku. Menová a fiškálna politika spočiatku primerane reagovala na cenové šoky, no od začiatku roka 2023 sú už evidentné zvyšujúce sa obmedzenia menovej politiky a reakcie finančnej politiky vyplývajúce z rozhodnutia Spolkového ústavného súdu. Tento vývoj sprísnil fiškálnu politiku, zatiaľ čo hospodárstvo zostáva nestabilné. V oblasti dlhovej brzdy je naliehavo potrebná reforma, aby sa v roku 2024 zabránilo stagnujúcim tendenciám.

Ďalším kritickým bodom je potreba spoločensky prijateľnej a bohatstvo zvyšujúcej dekarbonizácie. Zameranie na ceny CO2 a klimatické peniaze na obyvateľa so sebou prináša riziká a problémy s distribučnou politikou, a preto by cena CO2 mala byť súčasťou komplexnejšej kombinácie nástrojov. Trh práce je pod tlakom, keďže krátkodobo rastie nezamestnanosť, pričom v strednodobom horizonte hrozí nedostatok kvalifikovaných pracovníkov. Aktivizácia a školenie pracovníkov si vyžaduje dlhodobé finančné zdroje.

Líder strany SPD Lars Klingbeil v utorok v Bundestagu predstaví návrh zákona o rozpočte na rok 2025 a predstaví finančné plány na najbližšie roky. Debata už teraz vyvoláva v nemeckom politickom a ekonomickom prostredí veľa kontroverzií.