Clá klesajú, dlhy rastú: Trump a hospodárska kríza v USA

Clá klesajú, dlhy rastú: Trump a hospodárska kríza v USA

USA čelia zložitej ekonomickej situácii charakterizovanej vysokým štátnym dlhom a pretrvávajúcimi obchodnými konfliktmi. Donald Trump nedávno oznámil clá, ktoré boli odložené alebo zavedené na poslednú chvíľu. Clá na určité tovary klesnú zo 145 % na 30 %, ale základné clo vo výške 10 % zostane na všetok dovoz, rovnako ako clá špecifické pre tento priemysel na autá, oceľ, hliník, polovodiče a možno aj liečivá. Odborníci varujú, že tieto opatrenia môžu znížiť spotrebu a viesť k slabému rastu. Walmart už napríklad oznámil, že zvýši ceny kvôli vyšším tarifám. Priemerné účinné dovozné clo v USA je teraz 15 %, čo je šesťkrát viac ako pred nástupom Trumpa do úradu a predstavuje veľkú výzvu pre spotrebiteľov.

Zatiaľ čo index S&P 500 sa od začiatku roka zotavil, vyhliadky na stabilizovanú ekonomiku sú neisté. Predseda Fedu Jerome Powell vyjadril obavy z možných trvalých ponukových šokov a nie je ochotný znížiť úrokové sadzby. Medzitým vláda USA každoročne vytvára nový dlh vo výške takmer 2 biliónov dolárov, čo spôsobuje, že celkový dlh prevyšuje ročnú ekonomickú produkciu. Agentúra Moody's znížila úverový rating USA, čo znamená, že krajina stratila najvyššie hodnotenie od všetkých troch hlavných ratingových agentúr. To by mohlo mať dlhodobý negatívny dopad na záujem zahraničných investorov, hoci USA sú stále považované za atraktívnu destináciu pre priame investície, najmä kvôli klesajúcim daniam a veľkému odbytovému trhu.

Vplyv obchodného konfliktu na eurozónu

Obchodný konflikt medzi USA a Európou má dopad nielen na americkú, ale aj na európsku ekonomiku. Menová politika Európskej centrálnej banky (ECB) je ovplyvnená týmto napätím. S cieľom posilniť európsku obranu sú krajiny eurozóny nútené prevziať stámiliardové dlhy. To zvyšuje riziko extrémnych reakcií na dlhopisových trhoch, najmä vo vysoko zadlžených krajinách ako Taliansko a Francúzsko.

Počas krízy eura v rokoch 2011/2012 vzrástli úrokové sadzby štátnych dlhopisov, čo ovplyvnilo dôveru investorov. Aby sa ECB vyhla podobnému poklesu, odvtedy podporuje ceny dlhopisov rozsiahlymi nákupmi. Najdôležitejšia kľúčová úroková sadzba, vkladová sadzba, už bola znížená zo 4,0 na 2,75 percenta, pričom ďalšie zníženie sa očakáva na najbližšom zasadnutí ECB. Toto zníženie by mohla sprevádzať neistota v súvislosti s globálnou colnou vojnou, ktorá by mohla potenciálne vyvolať prudký nárast inflácie.

Rozhodnutia o úrokových sadzbách a výhľad inflácie v eurozóne

Prezidentka ECB Christine Lagardeová vyjadrila obavy z neistoty inflačného výhľadu v eurozóne. Miera inflácie v Nemecku je v súčasnosti 2,3 percenta a v eurozóne 2,5 percenta, čo je ďaleko od strednodobého cieľa 2,0 percenta. Viacerí členovia ECB, vrátane Isabel Schnabel, vyzývajú na diskusiu o možnom zastavení znižovania úrokových sadzieb s cieľom zabrániť tomu, aby úrokové sadzby zostali príliš nízke, čo by z dlhodobého hľadiska viedlo k vysokej inflácii a finančným krízam. Celosvetovo rastie tlak na centrálne banky, čo môže ohroziť nezávislosť a stabilitu tvorcov menovej politiky.

Celkovo zostáva ekonomická situácia v USA aj v Európe napätá, zatiaľ čo hráči na finančných trhoch pozorne sledujú, ako politické rozhodnutia v oboch regiónoch ovplyvnia ekonomické prostredie.